DOI Heft:
Nr. 2/1967
DOI Artikel:II.
DOI Artikel:Saučin, Ladislav: Súčasné francúzske maliarstvo v Bratislave
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51369#0295
J. Le Moal: Bûrka na mori. 1963.
vek vopred pojatého systému, ciste v intenciách
existenciálnej slobody, a to i za cenu negovania
dosia! vypracovaných kánonov formového perfek-
tovania.
No ani tachistická prax sa nekryje celkom
s vyhlašovanou teóriou, pretože aj tachista je popři
intuícii a vitálnosti koniec koncov vedený predsa
len takou alebo onakou reglementuj úcou inteligen-
ciou sústavy, viac alebo menej sa zdráhajúcou
pravidelnosťou a tomu zodpovedajúcimi riešeniami.
Tie potom cestou mimovolných i programových
refigurácií presiakajú do předmětného maliarstva
a obohacujú ho novými rozmermi pocitovými,
myšlienkovými a formovými. Tachistická orien-
tácia bola předmětnou výstavou dokumentovaná
najbohatšie, zrejme ako takrečeno národný směr
informálneho maliarstva. Ukazujú sa v ňom zhruba
dve odnože. Jednu z nich tvoria ti, co v rámci
informálnosti objavili a usústavňujú určité systé-
mové principy, kým druhů takí, čo sa prikláňajú
viac k pólu improvizácie vyslovené expresívneho
rodu.
Jedným z priekopníkov francúzskeho tachistic-
kého maliarstva je Jean Bazaine (*1904). Jeho
ranotachistická Krajina (1942), založená na dvoj-
zvuku lahodnej červene a modrej, opiera sa o im-
presionistický princip neuzavretej fragmentárnej
kompozície a, pravda, o zásadu abstrahovania
od konkrétnej reality, v danom případe od kra-
jiny-
131
vek vopred pojatého systému, ciste v intenciách
existenciálnej slobody, a to i za cenu negovania
dosia! vypracovaných kánonov formového perfek-
tovania.
No ani tachistická prax sa nekryje celkom
s vyhlašovanou teóriou, pretože aj tachista je popři
intuícii a vitálnosti koniec koncov vedený predsa
len takou alebo onakou reglementuj úcou inteligen-
ciou sústavy, viac alebo menej sa zdráhajúcou
pravidelnosťou a tomu zodpovedajúcimi riešeniami.
Tie potom cestou mimovolných i programových
refigurácií presiakajú do předmětného maliarstva
a obohacujú ho novými rozmermi pocitovými,
myšlienkovými a formovými. Tachistická orien-
tácia bola předmětnou výstavou dokumentovaná
najbohatšie, zrejme ako takrečeno národný směr
informálneho maliarstva. Ukazujú sa v ňom zhruba
dve odnože. Jednu z nich tvoria ti, co v rámci
informálnosti objavili a usústavňujú určité systé-
mové principy, kým druhů takí, čo sa prikláňajú
viac k pólu improvizácie vyslovené expresívneho
rodu.
Jedným z priekopníkov francúzskeho tachistic-
kého maliarstva je Jean Bazaine (*1904). Jeho
ranotachistická Krajina (1942), založená na dvoj-
zvuku lahodnej červene a modrej, opiera sa o im-
presionistický princip neuzavretej fragmentárnej
kompozície a, pravda, o zásadu abstrahovania
od konkrétnej reality, v danom případe od kra-
jiny-
131