Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (2.1968)

Martin Jonáš
(Juhoslávia),
Rodina nad hrobom,
olej, 1964.


3
Odlíšenie od 1'udovej tvořivosti
Pojem 1'udovej tvořivosti principiálně vylučuje
tradičné ludové umenie a folklór vóbec, bez
ohladu na to, či etnológia trvá na ich niektorých
styčných sektorech alebo interferenciách. Napokon
interferencie a dokonca genetické vztahy možno
v niektorých prípadoch pozorovat aj vo vztahu
k naivnému umeniu; máme na to výrazné příklady
na Haiti, v Juhoslávii v případe Petra Smajica
a verírn, že aj Bogoslava Živkovica, no nespočíta-
telné množstvo takýchto interferencií je ešte
v úplné nepreskúmaných obrovských oblastiach
Ázie, Afriky a Južnej Ameriky.15
Sám rozdiel medzi póvodným ludovým uměním
a ludovou tvorivosťou je zamotaný, vo vede variuje
podlá stupňa urbanizácie a industrializácie jed-
notlivých krajin, a je zřejmé, že v mnohých ob-
lastiach prechádza jeden pojem v druhý. Ale
v principe sa nám vidí, že určité, hoci velmi labilné
rozhraničenie možno postavit na nasledovných
základoch.
Pojem tradičného ludového umenia je ešte via-
zaný k pevne organizovaným ruralistickým pro-
strediam, v ktorých jednotná a statická spolo-
čenská štruktúra rodí aj statické výrazové tvary
nezvyčajne kohezívnych znakov. Sú to pravidelné

zaostalé iracionálně štruktúry, v ktorých sa hudba,
próza a poézia zdelujú podáním, podobné ako aj
výrobky skrášlené výtvarnou ozdobou, ludové
rúcho i vazba, dřevené a hrnčiarske predmety.
Etnológia vymedzila tento pojem dostatočne
jasné. Prirodzene, nemusí sa zotrvávať na stanovis-
ku úplnej izolácie, lebo interferencie medzi měst-
skými či hradnými dielňami a týmito ruralistickými
statickými vrstvami sú časté a pochopitelné, ale
velký, priam stáročný konzervativizmus a pevná
regionálna kohézia tvaru sú znakmi, ktoré odli-
šuj ú ludové umenie napriek všetkým asimiláciám
od ostatných evidentností uměleckého vztahu.
Pojem ludovej tvořivosti je viazaný na spole-
čenské štruktúry, ktoré sa vyvíjajú a rozpadajú.
Genetické vztahy a kontaktně sféry s ludovým
uměním sú prirodzené a velmi časté, ale takisto
aj s oficiálnym uměním. To spósobuje i slabšiu
formálnu definovanosť, ako aj menšiu statickosť
repertoáru a výrazu. Ludová tvořivost je velmi
často přítomná aj v dědinských a maloměstských
prostrediach, jednoducho ako predlžené a dege-
nerované ludové umenie alebo proste ako jeho
substitúcia. Často vyjadřuje odpor voči ,,tová-
renskému pásu“ a vóbec voči mechanickej civilizácii

11