Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 2.1968

Page: 10
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1968/0016
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Ján Kňažovič
(Juhoslávia),
U čarodejničky,
olej, 1964.

Prvé vysvetlenie spočívá už v spomenutom
fakte, že až v 19. storočí v romantizme a po ňom
došlo k rozbitiu uniyerzálnej morfologie, ktorá sa
stane sociologicky aj psychologicky nemožnou.
To je bezpečný dósledok rozpadu jednotlivých
sociálnych struktur, skór v samom vědomí týchto
štruktúr o sebe než o samých společenských
vzťahoch, ktoré aj prv bolí viac-menej antago-
nistické. Individualizmus nového buržoázneho
vedomia v priebehu 19. storočia zrýchleným
tempom načisto pozměnil charakter i stupeň
zjavivších sa štýlových kohézií, a rastúca frag-
mentárnosť a labilita „obrazu světa“ umožňovala
až teraz vznik a konštituovanie naivného vztahu
ako osobitého prúdu alebo stavu vnútri súčasného
umenia.13
Stalo sa to až v ôsmom a deviatom decéniu
storočia v udivujúcom synchronizme s erupciou
Gauguinovej nespokojnosti s oficiálnym, presnejšie
profesionálnym vzťahom umenia k problematiko
života a světa a po Redonových prienikoch do
oblasti sna. Nie je náhoda, že právě tito dvaja
velkí maliari boli medzi prvými, čo „objavili“
Colníka a bez postranných myšlienok a úškrnov
ho uviedli do světa umenia.
Tu sa už dotýkáme druhého vysvetlenia, kto-
rým móžeme objasnit vznik naivného umenia
na konci storočia: až vtedy dozrela citlivost spole-
čenského prostredia do toho stupňa, že mohlo

nielen ocenit, ale vnútri laického umenia „sviatoč-
ných maliarov“ aj pobadat hodnoty, ktoré sa už
stávali jedným z komponentou moderného umenia.
Zvyčajne sa táto komponenta nazýva „magickou“,
právě vo vztahu k niektorým znakom maliarstva
Henriho Rousseaua.14 Až táto nová, polyvalentná
a diferencovaná citlivost bola schopná vyznačit
kvality „magických zákutí“, dokonca v anticipácii
dvadsiatych rokov před ich adekvátnym zjavením
sa vnútri „profesionálneho umenia“ u Chirica.
Vystúpenie naivných umelcov z anonymity bolo
prirodzeným dósledkom tejto novej citlivosti.
Wilhelm Uhde už v druhom roku po Rousseauovej
smrti objavil v obci Senlis Séraphinu Louisovú,
ale nám sa vidí, že pre rýchlejší vývin tohto fe-
noménu bola po kubizme potřebná katalyzátorská
úloha adekvátnejšieho úsilia, t. j. nadrealizmu.
A naozaj, až tretie decénium tohto storočia bolo
pre naivné umenie vo Francúzsku významnou
etapou, v ktoréj sa dovtedy izolované javy začali
konstituovat vo forme určitého prúdu, presnejšie
sektoru: r. 1928 sa konala známa výstava v Galerie
des quatre chemins v Paříži.
A odvtedy sa začal čoraz nástojčivejšie nasto-
lovat teoretický problém: v čom vlastně spočívá
vymedzenie naivného umenia a čo ho vóbec
konstituuje ako osobitnú modiíikáciu vnútri
neobmedzeného počtu výrazov a prúdov, v kto-
rých sa javí moderně umenie?

10
loading ...