Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

mostatný celok predížil južnú bočnú loď až k uzá-
věru presbytéria. Stavitel zaklenul trojlodie ostro-
lukou klenbou. Jej rebrá sa presekávajú v uzloch
a zbiehajú do polygonálnych prípor připojených
na štíhle oktogóny pilierov. Oproti tomu na ob-
vodových múroch sa v jednom bode vrezávajú
do steny. Výškovým vyrovnáním všetkých prie-
storov a maximálnym potlačením všetkých oblúkov
— vystupujúcich z klenby iba mäkkou profiláciou
svojich pásov — vznikol pricstor trojlodovej
dispozície vpísanoj do štvorcovcj základné zdó-
razňujúcej kvality sieňového interiéru. Tento záměr
podopiera doraz na optickú pósobivosť tvaroslovia
v presvetlenom vnútrajšku kostola. Vertikálně
články s voj on zjednodušenou hmotou spolu s hlad-
kými stěnami prijímajú z klenby vypáté křivky
parléřovskej osnovy rebrovej siete s potlačením
plastických kontrastov lomených tvarov rebier
v objímavých patkách. V predlžení južnej lodě
používá pre něho charakteristické figurálně kon-
zoly pod pretínajúcimi sa tvarmi protilahlých
páťcípych hviezdic. Klenbové hviezdice severnej
kaplnky a predsiene pri južnej straně kostola uza-
tvorili Jánovo dielo dokončené roku 1515 stavbou
západnej veže.
Už precltým preniká jeho měno za hradby města.
Zúčastňuje sa ako třetí stavitel na stavbě barde-
jovskej radnice. Po majstroch Alexandrovi a
Alexiusovi dokončuje od roku 1508 druhé poscho-
die a klenie arkier, roku 1513 ho pozývajú do
Ražnian, Lipian a Sabinova, kde v rokoch 1518 —
1519 je povcrený úpravami farských kostolov.36
K riešeniu váčších priestorových problémov sa tu
už nedostává. V tomto zmysle mu bola daná mož-
nost len v Prešove. Zváčša pracuje iba na nových
klenbách a kamenárskych detailoch. Najma v Sa-
bino ve skládá rebrá do typických hviezdic, často
nepravidelné koncipovaných, uplatňuje motivy pre-
sekávania, pretínania, prenikania tvarov a figurálně
busty. Hlavná sabinovská loď, bočné priestory a
možno podlá jeho plánu roku 1523 dokončená em-
pora na točitých stípoch poukazujú spolu s dekora-
tívnym bohatstvom atektonicky chápaného tvaro-
slovia na možnost jeho účinkovania v gemerskej
Rožňave. Tunajšia přestavba biskupského kostola
z rokov 1514—1516 s južnou kaplnkou, emporou
a najma spomenutá Bakóczova kaplnka je zretelne
motivovaná uměleckými tendenciami košických
majstrov a sarného prešovského Jána. Tak isto

nemožno vylúčiť jeho prácu na najstaršej časti
radnice v Levoči.
Jeho dielo, ktoré je v oblasti architektúry naj-
váčším prínosom k problematike domáceho ume-
nia neskorej gotiky, obsiahlo v sebe celú zložitost
dobo ve j situácie začiatku 16. stor. u nás. Vplyv
prenikajúcich myšlienok humanizmu a predbie-
hajúcich vlastnú základňu spoločenského života
sa zákonité prejavil aj v oblasti uměleckého zobra-
zenia. Samy javy skutočnosti, ich zmyslové kva-
lity sa postupné overujú vo vtedajšom živote,
a preto do určitéj miery strácajú tie transcenden-
tálne črty, ktoré ešte charakterizuj ú gotickú
a neskorogotickú tvorbu. Dochádza k zosilneniu
emotívnej zložky v dekoratívnom pósobení archi-
tektonických článkov i k racionalistickejšicmu
přístupu pri riešení priestorových vztahov stavby.
V tomto procese stavitelia východného okruhu -
menovite Ján z Prešova — vytvárajú vo svojom
prostředí modifikovaný obraz neskorogotického
stavebného organizmu spojeného s výtvarnými
zásadami Košic.
Oproti tomu na strednom Slovensku sa s orga-
nizmem stavby v banských mcstách narábalo jedno -
značnejšie v zmysle redukcic švábských systémov.
Výtvarný názor umelcov sústredených okolo košic-
kého centra — aj keď slohové pokročilých — ovplyv-
ňoval, pravda, celý predchádzajúci slohový vývin
o úlohy, akými ich stavebníci pověřovali. Charak-
ter přestavby ich nútil k dispozičným kompromi-
sům, kde nová myšlienka jednotného priestoru
sa v danom rámci bazilikálnych pódorysov mohla
vyjádřit iba pokročilými klenbovými systémami.
Malé přístavby, pripájané k jádru starších kosto-
lov, sú zasa podnetom na využitie konštrukcie
valenej klenby s lunetami. Jej homogénny plášť
dosadá na obvodové múry a nevyžaduje rozvede-
me príporného aparátu. V libovolných maleb-
ných sieťových a hviezdicových variáciách roz-
miestňujú stavitelia rebrá na plochách klenieb.
So stěnou spájajú klenby komplikované rebrové
útvary, plasticky účinné konzoly a figurálně
motivy. Tektonické hodnoty architektúry vy-
chádzajú z hmotnej obálky stavby, neviažu sa
už na tvaroslovný článok, ktorého význam sa
v tomto období blíži len významovej polohe
plasticko-dekoratívncj. Vo všoobecnom zmysle
si tieto tendencie osvojili umělci sústredení okolo
košickej dielne a medzi nimi aj Ján z Prešova.

69