V Prešove ich však prerastá v otázkách mo-
numentálneho priestoru. Sumarizuje výdobytky
súčasného stupňa architektúry a starej stavbě
vnucuje poňatie, pre aké ani Košice neponúkali
příklad. Navrhuje sieňový typ harmonicky do-
myšlený najma z trojlodí, výtvarné využívá póso-
bivosť hladkej steny a velkých okien na rovno-
měrné presvetlenie interiéru spolu s akcentováním
proporčncj súmernosti celkovej dispozície a verti-
kálny ch článkov. Na prahu nového slohu je jeho
dielo posledným článkom toho prúdu, ktorý vý-
razné spočiatku reprezentovala tvorba košického
Stefana. Založila s činnosťou jeho žiakov a násle-
dovníkův vlastnú tradíciu domáceho stavitelstva.
Jej vrcholným zjavom bol právě Ján z Prešova,
a to nielen v tejto oblasti, ale aj na širšom územ-
nom celku, najma ak prihliadneme na možnú vzá-
jomnú umeleckú komunikáciu východoslovenských
staviteïov a majstrov banských miest stredného
Slovenska.
Na Spiši bola výsledkom zovšeobecnenia přija-
tých neskorogotických foriem výstavba trojlo-
ďovej haly so širokým a pretiahnutým presbyté-
riom v Kežmarku. Medzi rokmi 1444—1486 po-
stavený farský kostol sv. Kríža zdórazňuje výprav-
nosť interiéru a valenými klenbami pokrytými
rôznymi tvarmi rebrovej siete a hviezdic. V lo-
diach sú potlačené prvky patriace stene a celý
priestor sa opticky vyjadřuje hladkými poly-
gónmi stípov, stěnami obvodových múrov a klen-
bovou sieťou. Charakter práce s detailom (južná
predsieň s portálom datovaným 1498, portál
presbytéria 1486 a šesťcípe hviezdice oratoria),
prieniky tvarov portálových ostení a diamanto-
vané patky majú spoločné znaky so súcasnými
stavbami Levoče a Spišskej Kapituly. V posledně
menovanej přestavuje medzi rokmi 1462—1478
biskup Ladislav Szirokay neskororománsky chrám.
K zachovanému nartexu je připojené sieťove
i hviezdicovito zaklenuté troj lodic vrastajúce do
presbytéria, ktorého šířka spolu s nepresnosťami
linie obvodových múrov upozorňuje na zamýšlanú
a nerealizovaní! novostavbu.37
Košický vplyv sa na Spiši najvýraznejšie pre-
javil v úpravách levočského kostola sv. Jakuba,
kde medzi rokmi 1494 až 1525 sa stavba doplň a
o královské oratorium, sovornú i južnú predsieň
a o klenby v přízemí veže. Okrem zložitých hviez-
dicových motívov nachádzame tu aj presekávanic
rebier v uzloch. Vlastně vzorce náročných geo-

metrizujúcich hviezdic možno bližšie vysvětluj ú
dnes už nezachované a přestavované klenby ko-
šické.
Druhů vetvu spišskej neskorogotickej architek-
túry představuje dvojica kaplniek v Spišskom
Štvrtku (zač. 1473) a Spišskej Kapitule (1488 —
1493), stavaná pre Jána Zápolského. Vo Viedni
objavené plány Štvrtku ukázali projekt ako dielo
architekta Hansa Puchspauma, uskutočnený však
neskoro po jeho vzniku.38 Podnetom na nadviazanie
stykov s Vieclňou tu mohol byť aj vzor bratislav-
ského mauzolea Rozgonovcov vyhovujúci potře-
bám spoločenskej výlučnosti významného feudála.
Projekt uvažoval dvojposchodové mauzoleum ako
samostatní! stavbu, len funkčně spojenú s kostolom
pochádzajúcim z 13. stor. Spodná krypta je zaklenu-
tá nízkou valenou klenbou s masívnymi rebrami
skládanými do hviezdic a ukončenými na válcových
príporách. Nad ňou sa dvíha úzký vysoký polygo-
nálne uzatvorený priestor s emporou v západnej
časti. Ako reminiscencia minulosti je tu pociťovaná
snaha po maximálnom přelomení hmotného obalu
oknami porno cou z vážko v prípor přerušených
baldachýnům, panelovaním v podobločných par-
tiách, ako aj vertikalitou vonkajších oporných
pilierov. leh hmotový základ od výšky podokennej
římsy precháclza v súcet baldachýnov a fiál.
Sieťové zaklenutíe kaplnky je na empöre vystrie-
dané hustou geometrickou osnovou s užitím prvkov
krúženia charakteristických pre rakúskeho Puchs-
pauma. Tradičný typ pohřebných kaplniek sa tu
takto střetává s výrazovými prostriedkami neskoro-
gotického umenia a klenbový systém, prenikanie
tvarov v patkách i parapetoch empory sa tu pod-
riadujú nielen staršej typovéj priestorovej forme,
ale i celkovej skladbě, z ktorej ešte preráža na
povrch pravzor dávných skeletových konštrukcií.
Slohové pokročilejšia je kaplnka v Spišskej Ka-
pitule. Zápolský ju postavil bližšie k svojmu sídel-
nému hradu a připojil ju ku kapitulnému chrámu.
Nemožno vylúčiť, že tu pracovala predchádzajúca
dielňa, ktorá preráža múr južnej lodě velkými
arkádami a spája toto súkromné oratorium s kos-
tolnou lodbu. Pri realizácii uplatnil stavitel súčasné
priestorové tendencie vytvořením rozložitej široké j
dispozície ukončenej sieťovou klenbou. Mění sa aj
poměr vnútra stavby k hmotnému obalu. Jeho naru-
šeni© velkými oknami s plamienkovými variáciami
kružieb diktovala tendencia presvetlenia priestoru
kaplnky aj lodí kostola. Vonkajší oporný systém

70