Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 209
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0215
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Anna Petro vá-Pleskotová

Bratislavskí výtvarní umělci a umeleckí remeselníci
18. storočia

III

Dejepis slovenského výtvarného umenia je v stádiu
úspěšného rozběhu a rozvijania základného vý-
skumu. Rad práce monografického a syntetického
charakteru, ako aj prvé zvázky súpisu pamiatok
sú toho viditelným dókazom. Tažisko práč bolo
doteraz, pochopitelné, v terénnom materiálovom
výskume, usilujúcom o čo najúplnejšie podchy-
tenie jestvujúcich pamiatok a na nich viazaných
tvorcov, a vo vyhodnocovaní jeho výsledkov.
Archívně bádanie sa aplikovalo zatial’ v menšom
rozsahu — prevažne pri čiastkových témach
a zvácša iba pri niektorých prominentných osob-
nostiach výtvarného dějepisu, resp. pri niektorých
pamiatkových objektoch prvořadého významu.
Precizovanie a diferencovanie doterajšieho po-
hladil si však vyžiada postupné uplatnenie a kom-
bináciu všetkých metod a foriem výskumu, medzi
nimi aj výskumu archívneho.
Jednou zo závažných úloh slovenského výtvar-
ného dějepisu je přitom spracovanie výt varné j
historie hlavného města Slovenska — Bratislavy.
Parciálně výskumy priniesli už sice v tomto smere
rad závažných poznatkov, no ešte zdaleka neob-
siahli a nevyčerpali všetky zdroje, ktoré móžu
o minulom výtvarnom živote Bratislavy poskyt-
núť užitočné informácie. Z hladiska obdobia 18.
stor., ktoré je v Bratislavě obdobím mimoriadnej
hospodářskéj aj umeleckej konjunktúry, sú do-
posia! málo využité archívně pramene. Od čias
volontérskeho zaujatia městského úcto vniká Ludo-
víta Keménya v tomto smere v rokoch okolo
prvej světověj vojny a v období prvej republiky,
dalej krátkého bratislavského pôsobenia G. Wey-
deovej a prvých práč A. Giintherovej-Mayerovej,
věnovaných problematiko bratislavského umenia,
donedávna ležali takmer ladom.

Náročnost rozpracovaných obsiahlych Dějin vý-
tvarného umenia na Slovensku, v ktorých bude mať
Bratislava ako významné výtvarné centrum kraji-
ny v 18. stor. dóležitý zástoj, ako aj příprava
podrobných Dějin hlavného města Slovenska, ráta-
júca s osobitným zväzkom věnovaným umělec-
kému životu města, nabádajú urýchlene doháňať
zameškané.
V súvislosti so spoluúcasťou na uvedených
úlohách, ako aj v spojitosti s niektorými inými
témami som vyexcerpovala viaceré ročníky brati-
slavských krstných, sobášnych i smrtných matrik,1
knihu bratislavských mešťanov z rokov 1768 —
1785, ako i kostolné účty farského kostola —
dómu sv. Martina za roky 1733 —17502 a iné ar-
chívně doklady. Zamerala som pozornost na vy-
ťaženie dát o maliaroch, sochároch a kamenároch,
stavitelbch, zlatníkoch, meditepcoch, ale napr.
aj o murároch a záhradníkoch, pokial’ ich posta-
venie či společenské vztahy naznačujú pravdě-
podobnost určitých uměleckých ašpirácií (v pří-
pade záhradníkov předpokládám činnost ozna-
čovanú dnes termínom záhradná architektúra,
ktorá — ako je známe — bola v Bratislavě svojho
času na vysokej úrovni). Evidovala som napokon
aj reprezentantov takých profesií, ako boli napr.
vyšívači zlatom, vytahovací zlatých drôtikov,
cinári a pod.
Domnievam sa, že materiál takto získaný, aj
keď nereprezentuje ucelenú epochu, kompletizuje
doterajšie poznatky o bratislavských umelcoch
18. stor. a prehlbuje poklad na výtvarný život
města. V neposlednej miere je aj zaujímavou
sondou do jeho sociologie a do sociologie města
vôbec a zasluhuje si preto pozornost. Popři mě-
nách, ktoré registruj ú syntetické práce maďař -

20$)
loading ...