Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

Principy geometrickej harmonie
a ich použitie
v renesančnej architektúre na Slovensku

ALOJZ STRUHÁR

Koňskou renesančnej kultúry bolo Taliansko,
odkial sa s postupným vývoj om nových společen-
ských, ekonomických a politických vztahov šířila
a udomácnila v ostatnej Europe.
Nová renesančná kultúra tej-ktorej krajiny
čerpala vela z pokladnice talianskej renesancie.
Architekti talianskej renesancie vychádzali z bo-
hatých skúseností mnohých generácií a mnohých
vynikajúcich odbornikov. K tvorbě používali
metody a tvary antickej architektúry. Ak chceme
naproti tomu hodnotit vývoj renesančnej archi-
tektúry ostatnej Európy, potom třeba konstato-
vat skutečnost, že „hlavným prínosom renesančnej
architektúry jednotlivých krajin bolo nielen to
spoločné, čo ju stmeluje s celkovým pohybom
európskym a světovým, ale najma to zvláštně,
osobitné, čo vyrastalo zo specifických domácích
podmienok . . ,<£1
V 16. stor. bola renesančná kultúra v Europe
už velmi rozšířená. Bolo to obdobie vytvárania
sa kapitalistických vztahov.2
Renesančně umenie sa udomácnilo tak v pro-
středí patriciátu, ako aj feudálněj šlachty, ktorá
žila v mestách i na vidieku. V značnéj miere -
a to v niektorých krajinách obzvlášť — pěstovali
královské a kniežacie dvory umenie podlá talian-
skeho vzoru. Tak to bolo aj na uhorskom králbv-
skom dvore za vlády Mateja Korvína, ktorý si
povolal do svojich služieb mnohých významných
odbornikov z Talianska.3
Renesancia na Slovensku zasiahla velmi mar-
kantně do městského obrazu. Mestá sa na přelome
16. stor. postupné odpútavali od středověkého
umenia. Meštianska architektúra mala sprvu
sice architektonická hmotu komponovaní! ešte
podlá středověkých zásad, ale detaily už boli
renesančně.

Umenie vládnúcich tried málo na rozdiel od
architektúry meštianstva zřetelné črty talianskej
aristokratickéj renesancie.
Přechod z gotickej architektúry do architek-
túry renesančnej bol u nás zvláštny tým, že sa
jednak architektúra neskorej gotiky prispósobovala
novému chápaniu a novému stavitelskému štýlu,
no súčasne k nám vnikali talianske motivy a prvky,
cez královský dvoř v Budíne. Táto súbežnosť
je typická pre našu renesančnú architekturu a po-
tvrdzujú to i najnovšie výskumy.4 A nás zaujímajú
právě tie domáce, Specifické vlastnosti vývoj a.
Z krátkého vývoj a vysvitá, že geometrickú
harmoniu renesančnej architektúry třeba začat
hladat už v období jej vzniku, teda v neskorej
gotike.
Hovořit o princípoch geometrickej harmonie
v renesančnej architektúre u nás znamená čiastoč-
ne nadvázovať na principy stredovekej geometric-
kej kompozície architektúry.5 Pravda, nie v celej
šírke. Veď v renesancii, kedže išlo o nové chápanie
kompozície, boli architektonické diela osnované
na základe odlišných — nových, iracionálnych
matematických vztahov, ktoré sa dali geometric-
kou cestou 1’ahko zostrojiť a použit.6 Geometria,
pomocou ktorej sa osnovala středověká archi-
tektúra, v renesancii sa podstatné rozvila a zdo-
konalila.
Je známe, že koncom 14. stor. a v 15. stor. bola
ešte úroveň prírodných vied v Europe nízká.
Relativné najviac bola zastúpená matematika
a astronómia. Tieto odbory sa však nedostaň
ďalej od postupného preberania a uvedomovania
výsledkov antickej, resp. arabskej vody.
K podstatným změnám došlo v priebehu 16.
stor., najma v jeho druhej polovici. Rozšírenie
remesiel, predpokladajúcich podstatné vyššiu tech-

179