Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

DOI Heft:
I.
DOI Artikel:
Kahoun, Karol: Gotická architektúra na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51371#0051
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
Gotická architektura na Slovensku
KAR OL KAHOUN

V prvej polovici 13. stor. prebieha na Slovensku
proces ďalšieho prehlbovania feudálneho systému
charakterizovaný poklesoni významu centrálnej
královskej moci v prospěch narastania sily repre-
zentované] feudálnou šlachtou. Vyjádřením tejto
skutočnosti bola Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222,
ktorá upevnila práva feudálov v zmysle majetkovej
nezávislosti od panovníka a bola jedným z im-
pulzov zabezpečovania hospodářského využitia
novozískaných území. Riešenie tohto základného
problému ponúkala rozsiahla kolonizácia, ktorej
viaceré vlny privádzajú v priebehu 13. stor. nové
obyvatelstvo na dovtedy málo využité územia,
najma z německých oblastí. Kolonizačný proces
zohral okrem toho nemalú úlohu v rozvoji našich
miest. Prvé z nich vznikajú už v neskororomán-
skom období pod stoličnými hradmi, na důleži-
tých obchodných i kolonizačných uzloch a nape-
kou aj v miestach rozvijajúceho sa banského pod-
nikania závislého od praktického využitia skúse-
ností novousadeného obyvatelstva.
Kolonizované oblasti a potřeby šlachtických
majitelův rozsiahlych latifundií vytvárali priaz-
nivú pódu pre rozvoj umenia, z ktorej architektúru
čakali najnaliehavejšie úlohy.1 Súhrn stavitelských
podujatí v prvých fázach 13. stor. určovali predo-
všetkým najvlastnejšie aktuálně potřeby výstavby
panských sídiel, kde sieť doterajších královských
hradov sa rozšiřuje o početné šlachtické hrady.
V týchto stavbách převládali predovšetkým úžit-
kové zřetele výstavby dokladné opevněného obyd-
lia, vyjadrujúceho aj navonok sociálně a mocenské
zaradenie feudála, pričom vlastné stavitelské
praktiky sa opierali o poznatky intenzívnej Čin-
nosti vtedajšieho európskeho stavitelstva. Hlavný
program šplhala schéma určovaná kamenným

palácom, vežou a nutnou fortifikáciou podmiene-
nou terénnym reliéfom, o čom u nás vydávajú
svědectvo jednoduché formy najstarších častí
spišského hradu z polovice 13. stor.

1. Spišská Nová Ves, farský kostol Nanebevstúpenia
P. Marie, svorník v bočnej lodi, posledná štvrtina
14. stor. (foto Kahoun)


45
 
Annotationen