Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 4.1970

Page: 75
DOI issue: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1970/0081
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Kremnické medailérstvo 16. a 17. storocia

M. VILČEKOVÁ-GERHÁTHOVÁ

I.
Začiatkom 16. stor. sa v Kremnici v súvislosti
s rozvojom činnosti mincovně rozšířila výroba
medailí. Medaily sa v priebehu najbližších desat-
ročí stali dóležitým článkom uměleckého a hos-
podářského rozvoj a banského města Kremnice
a súčasne významnou oblasťou umělecko-priemy-
selnej výroby na Slovensku. Pre históriu kremnic-
kej mincovně a s ňou súvisiacou výrobou medailí
bolo významné predovšetkým obdobie 16., 17.
a začiatok 18. stor. Toto obdobie zahřňa začiatky
kremnického medailérstva až po koniec samostatnéj
činnosti v Kremnici trvale usadených a viac menej
domáce tradicie rozvijajúcich majstrov — me-

clailérov.1 Kremnické medaily v dósledku sku-
točnosti, že vznikali v lone minciarskeho střediska,
boli zhotovované technikou ražby. Razidla použí-
vané v 16. a 17. stor. v Kremnici majú charak-
teristický tvar hrušky (tým sa nápadné líšia napr.
od razidiel používaných v Jáchymove).2 Pomocou
zachovaných razidiel bolo možné určit kremnickú
provenienciu mnohých nesignováných medailí.
Najdóležitejším momentom, ktorý predchádzal
samej razbe, bolo vyrytie negativného tvaru
medaily do tzv. „slepého razidla“.3 Úprava a vý-
roba takýchto razidiel bola záležitostou „rezačov
želiez“ a ich pomocníkov.4

II.
Jedným z charakteristických znakov výroby krem-
nických medailí 16. a 17. stor. je skutečnost,
že bola priamo spojená s činnosťou kremnickej
královskéj mincovně, respektive s činnostou jej
zamestnancov. Oba druhy výroby, aj ked svojím
určením odlišné, vyrastali z rovnakých objektív-
nych ekonomických daností, tými bola predo-
všetkým bohatá a výnosná tažba drahých kovov,
zlata a striebra v Kremnici. Proto bola aj intenzita
a rozsah medailérskej výroby do značného stupňa
závislá od tažby „surovin“ v príslušnom období.
Je zřejmé, že kremnické medailérstvo 16. a 17.
stor. sa mohlo rozvit do takej šířky právě preto,
že Kremnica bola v tomto čase ešte jedným z naj-
bohatších nálezísk drahých kovov v Europe.
Zo skutocnosti, že výroba medailí v Kremnici
bola „.přidruženou výrobou“ ražby mincí, vyplývá

odlišnost voči medailám, ktoré vznikali na panov-
nických dvoroch alebo v sídlach vysokej šlachty,
kde medaily zhotovovali (predovšetkým technikou
liatia) vynikajúci výtvarní umělci svojej doby.
Hlavným zákazníkom a odberatelbm kremnických
medailérov nebol však dvoř a vysoká šlachta,
ale omnoho širší okruh obyvatelov širokého okolia.
Medailérstvo podporovalo predovšetkým meštian-
stvo žijúce v bohatých obchodných a banských
mestách, ktoré požadovalo od medaily nielen
aby slúžila na pozeranic, ale aby aj bola dokladom
jeho bohatstva svojou materiálno u hodnotou
a aby sa mohla používat ako ozdoba. Proto sú
tieto medaily poměrně malých rozmerov (s pric-
merom 35 — 40 mm) opatřené uškami, aby sa dali
zavěsit, a boli zhotovované z drahých kovov,
zlata a striebra.
loading ...