Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (4.1970)

Danica Zmetáková

Nepublikovaný obraz Karola Brodszkého

V súkromnom majetku v Bratislavě sa nachádza
dosiaï nezverejnený obraz z prvej polovice 19.
stor. Pohlad na Bratislavu zo severozápadu.1
Pohlady na město zo severu neboli do začiatku
19. stor. také běžné ako záběry z juhu, po ktorých
s oblubou siahali umělci minulých storočí, ako to
dokumentujú staré grafické listy. Tento pohlad
bol pre nich najlákavejší, lebo najlepšie vysti-
hoval charakter města. Pri ňom sa uplatnil roz-
hodu júci činitel’ Bratislavy — Dunaj, ktorého
pokojná, široká hladina zvýrazňuje mohutnost
hradu a dóležitost města s početnými kostolnými
vežami.
Spomínaný obraz Pohlad na Bratislavu zo seve-
rozápadu je nielen cenným dokumentom rozvoj a
města, ale nás zaujíma svojou signatúrou —
C Brodszky 1836. Slovenský dejepis umenia za-
znamenává iba maliara Alexandra Brodszkého
(1819—1901). Všímá si miesta jeho uměleckého
školenia a pobyt v Budapešti, ale sa nezmieňuje
o umělcových gymnaziálnych štúdiách na evan-
jelickom lýceu v Bratislavě. A právě v archívnom
materiáli lýcea2 nachádzame vysvetlenie iniciály
C před menom Brodszky. Dozvedáme sa, že 4.
septembra 1833 zapísali sa do lýcea dvaja súro-
denci: 14-ročný Alexandrus a 15-ročný Carolus
Brodszky narodení v Tóalmási,3 kde bol otec
Joanes Brodszky výberca daní. Přišli z modranskej
školy a obidvaja vstúpili do sekundy, do vyššej
triedy gymnázia. V školskom roku 1834/1835
navštěvoval Karol lýceum posledný rok a odišiel
domov za hospodára. Alexandrovo štúdium v Bra-
tislavě sa skončilo školským rokom 18 3 6/18 3 74 a roz-
hodol sa pokračovat v štúdiu na lekárskej fakultě
v Budapešti, nakolko lýceum tento odbor nemálo.
Prvé základy z výtvarného umenia získal Ale-
xander od svojho otca,5 ktorý zrejme prebúdzal
lásku k umeniu u obidvoch synov rovnako, z kto-

rých sa iba mladší — Alexander vydal na túto
cestu.
Obraz Pohlad na Bratislavu zo severozá-
padu představuje pokojnú panorámu města ob-
klopeného zeleňou. Mierne zvlněné svahy viníc
a záhrad v popředí odděluje od města cesta Palisád,
ktorá sa okolo něho vinie smerom k hradu. V po-
zadí tvoria južnú hranicu v tom čase ešte neregu-
lované vody Dunaj a, vytvárajúce malebné zátoky.
V dial’ke sa spája zeleň dunajskej roviny s modrou
oblohou. Vfšok s areálom hradu je protiváhou
města zaberajúceho 1’avú část obrazu. S citom pro
věcnost precizně zakresluje autor zoskuponíe
domov s míníatúrnou drobnokresbou. K slovu sa
hlásí jemná, věcná kresba štetcom, výrazná
v strednom pláne, zatial čo farba má iba funkciu
kolorizačného sprievodu. Nízký horizont umožňuje
věnovat oblohe velkú plochu obrazu. Zatial čo lává
strana je ponechaná neutrálnej jasnomodrej ob-
lohe, nad hradom sú sivomodré oblaky a obloha
prechádza do ružovkastej tóniny. Tmavšie popre-
die so zakreslenými rastlinkami připomíná kulisy,
a oživuje ho figurálna štafáž dvoch mužov obdi-
vujúcich panorámu města.
V obraze vidíme úsilie o vernú dokumentáciu
vtedajšej rozlohy města. Tento záměr sa Karolovi
Brodszkému daří v rámci jeho schopností výtvarné
neškoleného 18—19-ročného mládenca. Malba si
podržiava zdržanlivú farebnost s převahou zele-
ných tónov, pri architektúre hnědých, šedých
a okrových. Celkove převláda věcné, trochu suchšie
podanie so značnou meravostou, ktorá prezrádza
ruku nie velmi pohotového autora, ktorého rozpa-
čitost sa výrazné prejavila pri nezvládnutí po-
predia.
Obraz vznikol roku 1836 v čase, ked Karol
Brodszky neštudoval v Bratislavě. Je pravdě-
podobné, že ho maloval doma podlá starších náčrt-

253