DOI article:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0047
43
rebrami. Škrupinové plochy sú oblúkovo ohnuté
sucasne v priereze i v náryse. Vnútorné okraje
střechy tvoria jednostrannú, nadol otvorenú
vlnovku rýchleho rytmu, občas prerušovanú —
aby nebola monotónna — krátkou horizontálou
alebo dynamicky vyčnievajúcou reportérskou ka-
binou na konci pozdížnych tribun. Po hornom
okraji obieha hladisko zastřešená ochodza, otvá-
rajúca sa na obidve strany oblúkmi, vytváranými
oavzájom spojenými zdvojenými rebrami střechy.
Tie sa velmi intenzívně účastnia na napätom
výraze stavby: pri bočných pohladoch sa totiž
oblúky navzájom přetínájú, a tak vzniká dojem
Nepravidelného lomeného, akoby gotického tvaru.
Stadión vytvára uzavretý, silné expresívny, dy-
namický priestor, plný vzruchu a pohybu. Všade
vládne napätie: atmosféra horúceho f.rancúzskeho
juhu, Gaskonska i blízkého Katalánska, domova
Antonia Gaudího. Oblúk, ako prevládajúci mo-
tiv, nadväzuje na tradicie románskej architektúry,
tak velmi bohatej právě na juhozápade Francúz-
®ka. Üsilie o originalitu riešenia badat’ už z prí-
■stupov k areálu štadióna; sú navzájom1 odlišné,
Vždy ;so samostatnou výtvarnou myšlienkou.
Stadión v Bordeaux bol najváčším športovym
objektom postaveným vo Francúzsku v tridsia-
tych rokoch. Stavebná činnost’ tam jednak ochro-
mila hospodářská kríza, jednak veřejné prostried-
ky pohlcovala Maginotova línia, horúčkovito
budovaná na ochranu před expanzívnym susedom.
Najváčší projekt tých čias, Grand centre popu-
laire de loisirs pre 100 000 divákov, od Le Cor-
busiera a jeho bratanca Paula Jeannereta z rokov
1936—1937, ostal iba na papier.!. Nie však iba
Pre nedostatok peňazí, ale aj pre funkčně nedo-
statky. Objekt mal byť súčasne športovým štadió-
ttorn, prírodným divadlom, kinom i priestorom
na veřejné zhromaždenia, teda mal slúžiť aj na
Ucely, ktorým sa sportovci vzhfadom na mimo-
’iadne opotrebenie športových izariadení pri nich
°byčajne bránia. Rozsiahle mesiačikové hladisko
na západnej straně přijímá najnovšie americké
výdobytky — konkávnu profiláciu i zhruba had-
denovský tvar. Náprotivná strana hladisko vobec
:tlemá: tu je přírodně javisko a kinové plátno.
Výtvarná myšlienka pohlcuje účel: fotbalový
divák je od profil’ahlej bránky vzdialený v ex-
trérnnom případe takmer 300 m, takže loptu uz
Stadión v Bordeaux
Zjednodušený pôdorys Le Corbusierovho projektu štadióna.
Obr. je převzatý z publikácie Urzqdzenia sportowe
rebrami. Škrupinové plochy sú oblúkovo ohnuté
sucasne v priereze i v náryse. Vnútorné okraje
střechy tvoria jednostrannú, nadol otvorenú
vlnovku rýchleho rytmu, občas prerušovanú —
aby nebola monotónna — krátkou horizontálou
alebo dynamicky vyčnievajúcou reportérskou ka-
binou na konci pozdížnych tribun. Po hornom
okraji obieha hladisko zastřešená ochodza, otvá-
rajúca sa na obidve strany oblúkmi, vytváranými
oavzájom spojenými zdvojenými rebrami střechy.
Tie sa velmi intenzívně účastnia na napätom
výraze stavby: pri bočných pohladoch sa totiž
oblúky navzájom přetínájú, a tak vzniká dojem
Nepravidelného lomeného, akoby gotického tvaru.
Stadión vytvára uzavretý, silné expresívny, dy-
namický priestor, plný vzruchu a pohybu. Všade
vládne napätie: atmosféra horúceho f.rancúzskeho
juhu, Gaskonska i blízkého Katalánska, domova
Antonia Gaudího. Oblúk, ako prevládajúci mo-
tiv, nadväzuje na tradicie románskej architektúry,
tak velmi bohatej právě na juhozápade Francúz-
®ka. Üsilie o originalitu riešenia badat’ už z prí-
■stupov k areálu štadióna; sú navzájom1 odlišné,
Vždy ;so samostatnou výtvarnou myšlienkou.
Stadión v Bordeaux bol najváčším športovym
objektom postaveným vo Francúzsku v tridsia-
tych rokoch. Stavebná činnost’ tam jednak ochro-
mila hospodářská kríza, jednak veřejné prostried-
ky pohlcovala Maginotova línia, horúčkovito
budovaná na ochranu před expanzívnym susedom.
Najváčší projekt tých čias, Grand centre popu-
laire de loisirs pre 100 000 divákov, od Le Cor-
busiera a jeho bratanca Paula Jeannereta z rokov
1936—1937, ostal iba na papier.!. Nie však iba
Pre nedostatok peňazí, ale aj pre funkčně nedo-
statky. Objekt mal byť súčasne športovým štadió-
ttorn, prírodným divadlom, kinom i priestorom
na veřejné zhromaždenia, teda mal slúžiť aj na
Ucely, ktorým sa sportovci vzhfadom na mimo-
’iadne opotrebenie športových izariadení pri nich
°byčajne bránia. Rozsiahle mesiačikové hladisko
na západnej straně přijímá najnovšie americké
výdobytky — konkávnu profiláciu i zhruba had-
denovský tvar. Náprotivná strana hladisko vobec
:tlemá: tu je přírodně javisko a kinové plátno.
Výtvarná myšlienka pohlcuje účel: fotbalový
divák je od profil’ahlej bránky vzdialený v ex-
trérnnom případe takmer 300 m, takže loptu uz
Stadión v Bordeaux
Zjednodušený pôdorys Le Corbusierovho projektu štadióna.
Obr. je převzatý z publikácie Urzqdzenia sportowe