Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1977-1981(1977))

44


Stadión Feyenoord v Rotterdame. Fotografin Aero Camery

nedovidí, a divadelný je od javisika oddělený
najmenej šířkou ihriska. Spojenie tolikých funkcií
v jedinom objekte je ešte nešťastnéjšie ako
anglický pokus vtěsnat’ všetky olympijské discip-
líny do jediného štadióna vo White Gity.
V Británii pokračoval vývin tradičným ismerom:
stavajú sa iba futbalové štadióny s obdížnikovým
pôdorysom ,a hTadiskom čo najviac zakrytým.
Novinkou sú len poschodové tribuny, převzaté
z USA. V priebehu tridsiatych rokov ioh dostá-
vajú londýnské štadióny Arsenalu na Highbury
a Tottenhamu na White Hart Lane, prvý pre
70 000, druhý pre 65 000 divákův, i glasgowský
Hampden Park. Ten sa přestavbou roku 1937
stává najváčším štadiónom Európy: pri tradičnom
zápase Skotsko-Anglicko v tomže roku sa v jeho
hladisku tiesni 149 574 platiacich divákov. No
ani jeden z týchto objektov nevybočuje z tradicie
spontánně přístavbami raistúcich štadiónov a
váčšiu výtvarnú cenu nemá. Majů ju však obidva

štadióny s poschodovým hl’adiskom, postavené
v podvečer druhej světověj vojny na pevnine:
v Štokholme a Rotterdame. Oibidva sú iba futba-
lové.
Štokholmiský štadión Rasunda (Solná), posta-
vený roku 1937 podlá projektu Svena Ivara Lin-
da, má opticky lahké poschodové tribuny po obi-
dvoch pozdlžnych stranách. Spodné podlažie je
len terénnou úpravou, horné, strmé, stojí na
ocefobetónovej konštrukcii s piliermi minimálne-
ho prierezu. Pravoúhlému tvaru ihriska sa kom-
pozičně prispósobuje celý štadión. Niet na ňom
taikmer křivky. Rýchlo bežiace priame linie na-
rážajú na seba v pravom uhle, hTadisko spadá
po priamke a i tam, kde architekt z rozličných
příčin musí1 změnit’ směr linie, robí sa to lomom.
Roku 1958 ibol štadión rozšířený v duchu póvod-
nej stavby.
Rotterdamský štadión Feyenoordu, taktiež
z roku 1937, dielo popredných holandských archi-