DOI issue:
Tézy a posudky kandidátskych dizertačných prác
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0282
278
Tézy a posudky kandidátských
dizertačných práč
KAROL KAHOUN
Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia
východného okruhu
Tézy kandidátskej dizertačnej práce
Problematika neskorogotickej architektúry na
Slovensku, najma jej vrcholné obdobie, bola do-
teraz predmetom odbornej pozornosti skór iba
v rámci prehladných článkov alebo štúdií, ktoré
sa věnovali regionálnym a čiastkovým otázkám
materiálu z aspektu monografického spracova-
nia významných pamiatok. Keďže v slovenskej
umeleckohistorickej literatúre chýba pokus o glo-
bálně zhrnutie stavitelstva poslednej třetiny 15.
a prvej třetiny 16. storočia, usilovali sme sa
o analýzu právě tejto fázy s tým, že hlavný doraz
kladieme na východ nasej krajiny, kde archi-
tektura na přelome storočí má v našich podmien-
kach azda najzaujímavejšie lokálně zafarbenie.
Za vlády Mateja Korvína (1458—1490) nastáva
totiž v mestách stredného, severného a východ-
ného Slovenska značný spoločensko-kultúrny po-
hyb, kto.rý sa prejavil osobitne vo sféře výtvar-
ného prejavu.
Svoje prvořadé vyjadrenie nachádza najma
v istavitefiskej činnosti, v rýchlom napredovaní
fortifikačných a veřejných práč, v budovaní
sakrálnych objektov, isústreďujúcich na seba po-
zornost stavebníkov i vzrastajúceho počtu stavi-
telův, realizujúcich dobový program aj vďaka
kontaktom s vedúcimi uměleckými centrami
strednej Európy. Istá výtvarná diferenciácia sa
v tomto období prejavila i v slovenskom mate-
riáli, v rámci ktorého sa tvořili regionálně die-
lenské okruhy, odovzdávajúce svoje poznatky —
i v procese rustikalizácie — širšiemu vidieckemu
prostrediu. Aj zo stránky kvantitatívnej překrý-
vá v tomto období neskorogotický materiál
staršie slohové vrstvy.
Předložená práca sa usiluje zachytit čo naj-
vačší počet realizovaných stavieb pri akcentova-
ní záverečnej etapy, v ktorej sústredená kvalita
realizovaných podujatí dovoluje načrtnúť jed-
notlivé okruhy a v ich rámci tie diela, ktoré určili
základný charakter najmä stavitelstva banských
miest, na Spiši a v Šariši, a kde súčasne táto ob-
last najintenzívnejšie reagovala na proces gotic-
ko-renesančnej premeny prácou známých stavi-
telův a jednotlivých kamenárov.
V prvej kapitole sa poukazuje na to, aký vý-
znam pre začiatky neskorej gotiky u nás má pro-
stredie stavebných hút v dóme sv. Martina v Bra-
tislavě a sv. Alžběty v Košiciach. Pri reagovaní na
umělecké principy viedenského diela Michaela
Chnaba a neskór Hansa Puchspauma sa tieto stav-
by stali sprostredkujúcim článkom výtvarného po-
znania dobovej problematiky pre mnohé stavby
až zhruba do polovice storočia. Ak sú Košice
spočiatku spojené aj s architekturou sliezsko-
-polskou a potom sa napájajú bližšie na umenie
podunajské, ponechává si Bratislava úlohu pod-
nětného vzoru pre prilahlé okolie až výše polo-
vice storočia.
Druhá kapitola naznačuje novů interpretáciu
dvojloďových spišských siení, najmä dědinských
kostolov, ktoré podlá našej mienky nenachádzajú
typologické východisko priestoru a motivu ob-
kročnej klenby v rakúskom prostředí, ale v úz-
kých dotykoch s podobnými stavbami Malopol-
ska a Krakovská.
Využívajú poznatky z českej architektúry dru-
hej polovice 14. storočia tak, ako sa stali příkla-
dem pre Sliezsko i sám Krakov.
Tézy a posudky kandidátských
dizertačných práč
KAROL KAHOUN
Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia
východného okruhu
Tézy kandidátskej dizertačnej práce
Problematika neskorogotickej architektúry na
Slovensku, najma jej vrcholné obdobie, bola do-
teraz predmetom odbornej pozornosti skór iba
v rámci prehladných článkov alebo štúdií, ktoré
sa věnovali regionálnym a čiastkovým otázkám
materiálu z aspektu monografického spracova-
nia významných pamiatok. Keďže v slovenskej
umeleckohistorickej literatúre chýba pokus o glo-
bálně zhrnutie stavitelstva poslednej třetiny 15.
a prvej třetiny 16. storočia, usilovali sme sa
o analýzu právě tejto fázy s tým, že hlavný doraz
kladieme na východ nasej krajiny, kde archi-
tektura na přelome storočí má v našich podmien-
kach azda najzaujímavejšie lokálně zafarbenie.
Za vlády Mateja Korvína (1458—1490) nastáva
totiž v mestách stredného, severného a východ-
ného Slovenska značný spoločensko-kultúrny po-
hyb, kto.rý sa prejavil osobitne vo sféře výtvar-
ného prejavu.
Svoje prvořadé vyjadrenie nachádza najma
v istavitefiskej činnosti, v rýchlom napredovaní
fortifikačných a veřejných práč, v budovaní
sakrálnych objektov, isústreďujúcich na seba po-
zornost stavebníkov i vzrastajúceho počtu stavi-
telův, realizujúcich dobový program aj vďaka
kontaktom s vedúcimi uměleckými centrami
strednej Európy. Istá výtvarná diferenciácia sa
v tomto období prejavila i v slovenskom mate-
riáli, v rámci ktorého sa tvořili regionálně die-
lenské okruhy, odovzdávajúce svoje poznatky —
i v procese rustikalizácie — širšiemu vidieckemu
prostrediu. Aj zo stránky kvantitatívnej překrý-
vá v tomto období neskorogotický materiál
staršie slohové vrstvy.
Předložená práca sa usiluje zachytit čo naj-
vačší počet realizovaných stavieb pri akcentova-
ní záverečnej etapy, v ktorej sústredená kvalita
realizovaných podujatí dovoluje načrtnúť jed-
notlivé okruhy a v ich rámci tie diela, ktoré určili
základný charakter najmä stavitelstva banských
miest, na Spiši a v Šariši, a kde súčasne táto ob-
last najintenzívnejšie reagovala na proces gotic-
ko-renesančnej premeny prácou známých stavi-
telův a jednotlivých kamenárov.
V prvej kapitole sa poukazuje na to, aký vý-
znam pre začiatky neskorej gotiky u nás má pro-
stredie stavebných hút v dóme sv. Martina v Bra-
tislavě a sv. Alžběty v Košiciach. Pri reagovaní na
umělecké principy viedenského diela Michaela
Chnaba a neskór Hansa Puchspauma sa tieto stav-
by stali sprostredkujúcim článkom výtvarného po-
znania dobovej problematiky pre mnohé stavby
až zhruba do polovice storočia. Ak sú Košice
spočiatku spojené aj s architekturou sliezsko-
-polskou a potom sa napájajú bližšie na umenie
podunajské, ponechává si Bratislava úlohu pod-
nětného vzoru pre prilahlé okolie až výše polo-
vice storočia.
Druhá kapitola naznačuje novů interpretáciu
dvojloďových spišských siení, najmä dědinských
kostolov, ktoré podlá našej mienky nenachádzajú
typologické východisko priestoru a motivu ob-
kročnej klenby v rakúskom prostředí, ale v úz-
kých dotykoch s podobnými stavbami Malopol-
ska a Krakovská.
Využívajú poznatky z českej architektúry dru-
hej polovice 14. storočia tak, ako sa stali příkla-
dem pre Sliezsko i sám Krakov.