Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

46


36. Vrbov, zvonica, 1644

ťami so stípikmi (námestie Slovenskej republiky rád,
č. 68, 72, 105, 130) a s bohato zdobenými klenbami
vo vstupných chodbách a v obytných miestnostiach.
Na viacerých domoch sa zachovali výrazné neskoro-
renesančné atiky, najmä na Rákocziho dome a skupině
domov okolo něho. Dom č. 71 na náměstí má arká-
dová loggiu v ploché dvorného priečelia hlavného
traktu. Niekolko jednoduchých schodišť so stípikmi
je v Sabinove (dom č. 79 na náměstí s dvorná stípikmi
a s figurálnym motívom atď.). Renesančné meštian-
ske, prevažne remeselnícke domy sa zachovali aj
v Bardejove, v Kežmarku, v Podolínci, v Spišskej
Novej Vsi, v Spišskom Podhradí, v Tvarožnej, v Rus-
kinovciach, vo Vrbové, v Hniezdnom, v Spišských
Vlachoch atď. Tieto domy s jednoducho vyjádřenou

tektonikou steny pósobia velmi vyrovnané; ich krása
je v ich prostotě.
Na západnom Slovensku vznikol v Trnavě, v Pe-
zinku, v Senci rad domov s atikami a arkiermi.
Renesančné meštianske domy sú aj v Trenčíne,
v Ziline, v Modré, v Novom Meste nad Váhom.
V Bratislavě si sčasti zachovali renesančný charakter
ojedinělé ulice (napr. Prepoštská), v ostatných častiach
historického jadra sú iba jednotlivé renesančné stavby.
Najvýraznejšie z nich : Segnerova kúria (na Michalskej
ulici, č. 7) má u nás v renesancii na městských domoch
velmi zriedkavé symetrické priečelie s dvorná dvoj-
podlažnými arkiermi po stranách a s efektným portá-
lům s diamantovou bosou uprostřed (1648); Bräme-
rova kúria (Žižkova ulica, asi 1620) má po bokoch
uličného priečelia dva polkruhovité rizality na
spósob bášt.
Atiky meštianskych domov na západnom Slovensku
(Trnava, Pezinok, Senec) sa líšia od východosloven-
ských, sú menej dekorativně a zváčša ich tvoří pás
prepletajúcich sa polkruhov. Tento typ atik sa
vyskytoval v Podunajsku často, už od polovice 16.
storočia. Východoslovenská renesancia s charakte-
ristickými štítkovými atikami bola spolu s renesanciou
južného Polska súčasťou vývinu osobitnej oblasti.
Pósobivosť renesančných meštianskych domov v na-
šich mestách je v ich prevažne jasnej skladbě, v ukáz-
nenom použití architektonických akcentov — por-
tálov, arkierov, atik, sochárskych detailov a maliarskej
výzdoby. V druhom, neskorom období renesancie sa
zvyšovala efektnosť a reprezentatívnosť ich archi-
tektúry a výzdoby (napr. prešovské domy) ; uplatňujú
sa zložitejšie principy a tvary, viditelné už ovplyvnené
barokovou architektúrou a jej zodpovedajúcim vku-
som.
V našich mestách sa v 16. a 17. storočí zdvihla
hladina výstavby na dvojpodlažnú, alebo aspoň
v ich centrálnych častiach. Rad miest sa před trvalým
nebezpečenstvom tureckých útokov opevnil, alebo
zdokonalil svoje staršie hradby. Výrazný prstenec
hradieb s baštami, bránami a dalšími obrannými
okruhmi ucelil ešte váčšmi obraz města v krajině.
Pribúdali stavby, ktoré spíňali nové a rastúce
potřeby městského života — na trhových námestiach
pri kostoloch alebo nedaleko nich stavali radnice,
školy, zvonice. V banských mestách stavali aj výrobně
stavby, huty, hámre, banské ťažobné veže s charakte-
ristickými stanovými střechami (tak ich zachytil