Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1982)

53


44. Bytča, niekdajší thurzovský kastiel', arkádové nádvorie, Kilián Syroth de Mediolano (z Milána), 1571—1574

bašty, sú hranolovité, majú jednoduché proporcie,
blížiace sa poměru 1 : 2, a dvojité aj trojité arkádové
okná na poschodí. Ich územčitosť súvisí pravděpo-
dobně aj s požiadavkou statickej odolnosti voči
otrasom pri zvonění ťažkými zvonmi.
Po Kežmarku a Podhoranoch nadstavovali atiko-
vým ukončením veže v Jamníku, v Červenici a v Spiš-
skom Hrhove (začiatkom 17. storočia), v Osikové
(1612), v Granč-Petrovciach (1626, pri stavbě nového
kostola), v Svinej (1628), v Radačove (1630), v Chme-
lové (1654), v Chmiňanoch (polovica 17. storočia)
a v Harakovciach (1662, pri přestavbě kostola).
V Lipovci pri Sabinove sa atika na věži nezachovala
(1663).
Spočiatku plošné atiky sa v druhej štvrtine 17. sto-
ročia obohatili o plastické arkatúry s edikulami
(na kežmarskej zvonici je takáto arkatúra naznačená
v sgrafite). Atiky nad arkatúrou majú kostoly v Svinej,

v Červenici, zvonice v Poprade, v Podolínci, aj doda-
tečné změněné zvonice v Sabinove a v Levoči.
Zvonice sa ojedinele stavali už dávnejšie (Zilina
1530, Liptovský Ján), rozšířili sa však najmä v rene-
sancii a v baroku. Podobnými stavbami boli aj ,,klo-
pačky“ v banských mestách a obciach (Štiavnica,
Hodruša) a už spomenuté strážné veže, „vartovky“.
Ojedinělými renesančnými městskými vežami u nás
sú trnavská (Majster Jakub 1574, neskoršie viac ráz
přestavovaná) a rožňavská (1643—1654), povodně
ukončená štítkovou atikou. Renesančné ambity na
vežiach přistávali napr. v Banskej Belej (před 1536),
v Skalici (před polovicou 17. storočia), čím sa zdoko-
nalili ako pozorovacie strážné veže.
Renesančné architektonické ideály sa uplatnili aj
na dědinských ludových stavbách dřevených zvoníc,
napr. v Malých Ozorovciach (1619), v Trstenom pri
Liptovskom Mikuláši nedaleko románského kostolíka