Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 52
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0184
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
52


43. Bytča, thurzovský kaštiel’ ( 1571—1574) a sobášny palác ( 1601),
pódorys prízemia, Kilián Syroth de Mediolano (z Milána)
(M= 1:1250)

nové, bohato umělecky riešené oltáře, pracuje sa
so světelnými efektmi, pôsobi sa na všetky city a zmys-
ly. Evanjelické kostoly sú naproti tomu v podstatě
len zhromaždiskom veriacich, ktorí chcú predovšet-
kým počuť a vidieť kazateïa, všetko ostatně, azda
okrem spevu a chrámovej hudby, je druhořadé,
výzdoba kostola minimálna, bohatšie zariadenia ne-
žiadúce.
Kostol sv. Salvátora v Bratislavě postavili vedla
radnice v rokoch 1636—1638 pre německých evanje-
likov města (jezuitským kostolom sa stal roku 1672).
Středná loď veïkej trojloďovej haly je ukončená vale-
nou klenbou, bočné lodě křížovými klenbami. V po-
vodně protestantskou! kostole v Senici (1631) je
trojlodie završené valenými klenbami s lunetami.
Póvodný artikulárny kostol v Pezinku (1655—1659)
je překlenutý valenou lunetovou klenbou, rozdělenou
klenbovými pásmi na niekol’ko častí, podobné ako
niekdajší kostol slovenských a maďarských evanjelikov
v Bratislavě z roku 1659 (roku 1670 ho přebrali

uršulínky). Ešte aj v ranobarokovom rákócziovskom
kostole v Zborove (1662—1665) použili křížové
klenby.
Myšlienka halového kostola, blízka v podstatě aj
renesančnej představě uceleného centrálneho priesto-
ru, uplatnila sa u nás výraznejšie až neskór na dřeve-
ných evanjelických artikulárnych kostoloch s pódo-
rysom gréckeho kríža (Leštiny 1688, Kežmarok
1713—1717, Hronsek 1725—1726, Paludza 1773 až
1774).
Osobitými stavbami východoslovenskej renesancie
sú zvonice a kostolné veže završené štítkovými
atikami. Tento motiv, symbolizujúci obranu, refor-
mačný „hrad přepevný“, rozšířil sa na evanjelických
stavbách v čase zápasov s protireformáciou, a to najma
vo vzostupných etapách protihabsburských povstání
uhorskej šlachty.
Najstaršie datovaná je zvonica a kostolná veža
farského kostola v Kežmarku. Zvonicu v ohradenom
priestore farského kostola postavil v rokoch 1586 až
1591 košický stavitel’ Ulrich Materer. Bohatá orna-
mentálna sgrafitová výzdoba je signovaná značkou
H. B. Vežu, takmer v tých istých rokoch ako staval
zvonicu, přestavoval tiež Materer (1589—1591).
Podobná zvonicu postavili v Bytči (1590). Z konca
19. storočia je pravděpodobně aj zavřšenie kostolnej
veže atikami v Podhoranoch, velmi podobné ako na
věži kostola v polskom Fridmane. Štítková atiku má
aj veža katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule
(1591). Zvonica v Spišskej Belej, jednoduchšia, hladšia
ako kežmarská, je z roku 1598. Z toho istého roku je
aj zvonica v Spišskej Sobotě, ktorú neskoršie zbaro-
kizovali (1728).
V 17. storočí vznikli ďalšie zvonice tohto vyhraně-
ného typu na Spiši a v Šariši, velmi si navzájom
podobné lapidárnymi proporciami stavebnej hmoty:
v Strážkach (1629, zdobená sgrafitom, s monogramem
H. B.), vo Vrbové (1644), v Sabinove (1657, tu
neskoršie atiky odstránili), v Poprade (1658) a v Po-
dolínci (1659). Podobné zvonice boli povodně aj
v Matiašovciach (z konca 16. storočia), v Nižnej
Šebastovej (1626), v Košiciach (Urbanova veža,
1628), mohutnejšia v Banskej Bystrici na mestskom
hrade, v Levoči (1661) a v Bardejove (1669), niektoré
z nich neskór zrútili a na dalších odstránili povodně
atiky.
Všetky tieto stavby, pripomínajúce pevnostné
loading ...