DOI Artikel:
Kostka, Jir̆i; S̆evc̆íková, Zuzana: Renesančný kas̆tiel' v Radole
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0207
75
Radola — renesančný kašliet, pódorys prízemia
rekonštrukciu najstaršieho objektu kaštiela v Radole.
Povodně bola miestnosť na přízemí osvětlená len na
juhozápadnej a severozápadnej straně malými štrbi-
novými otvormi, ktoré boli súčasne aj strielňami.
Terajšie okienka sú z druhej stavebnej etapy objektu.
Okná na poschodí sa zrejme vytvárali len jednodu-
chým výrezom do múru a tektonizovali sa pod vply-
Vom severskej renesancie malovanou šambránou
s frontónom. Okno s touto výzdobou bolo zrušené
v druhej stavebnej etape v druhej štvrtine 17. storočia,
keď sa architektonicky zjednocuje najstaršia časť
kaštiela s priečelím novovybudovanej renesančnej
časti. Rozsah póvodného okna sa tu zistil sondážou
v interiéri. Na ostatných stěnách ukazujú horizontálně
sondy neporušenú póvodnú omietku, čo naznačuje, že
okenné otvory mohli byť len v miestach otvorov
z druhej stavebnej etapy a vznikli ich rozšiřováním.
Dalším důležitým nálezom, ktorý ešte čaká na roz-
lúštenie po plošnom odkryve, sú nápisy na severozá-
padnom a severovýchodnom priečelí objektu z tretej
štvrtiny 16. storočia. Sú písané štetcom v riadkoch
vymedzených linkováním, čiernou a červenou farbou.
K severovýchodnému priečeliu sa v 17. storočí přistá-
val další objekt, takže v súčasnosti je nápis na stene
hornej siene. Na tejto stene sa zistila maïba nad
vchodom, čo umožňuje identifikovať póvodný vstup
do miestností prvého poschodia v najstaršom objekte.
Přístup mohol byť vonkajším schodišťom na krátku
pavlač, pod ktorou bol vchod na prízemie a bližšie
k východnému nárožiu vstup do pivnice.
Táto rekonštrukcia, ktorá vychádza zo skutečností
zistených sondami, ukazuje, že póvodný renesančný
objekt představuje vlastně najjednoduchší typ tvrdze,
pochádzajúci ešte zo středověku. Príkladom tohto
Radola — renesančný kašliet, pódorys prízemia
rekonštrukciu najstaršieho objektu kaštiela v Radole.
Povodně bola miestnosť na přízemí osvětlená len na
juhozápadnej a severozápadnej straně malými štrbi-
novými otvormi, ktoré boli súčasne aj strielňami.
Terajšie okienka sú z druhej stavebnej etapy objektu.
Okná na poschodí sa zrejme vytvárali len jednodu-
chým výrezom do múru a tektonizovali sa pod vply-
Vom severskej renesancie malovanou šambránou
s frontónom. Okno s touto výzdobou bolo zrušené
v druhej stavebnej etape v druhej štvrtine 17. storočia,
keď sa architektonicky zjednocuje najstaršia časť
kaštiela s priečelím novovybudovanej renesančnej
časti. Rozsah póvodného okna sa tu zistil sondážou
v interiéri. Na ostatných stěnách ukazujú horizontálně
sondy neporušenú póvodnú omietku, čo naznačuje, že
okenné otvory mohli byť len v miestach otvorov
z druhej stavebnej etapy a vznikli ich rozšiřováním.
Dalším důležitým nálezom, ktorý ešte čaká na roz-
lúštenie po plošnom odkryve, sú nápisy na severozá-
padnom a severovýchodnom priečelí objektu z tretej
štvrtiny 16. storočia. Sú písané štetcom v riadkoch
vymedzených linkováním, čiernou a červenou farbou.
K severovýchodnému priečeliu sa v 17. storočí přistá-
val další objekt, takže v súčasnosti je nápis na stene
hornej siene. Na tejto stene sa zistila maïba nad
vchodom, čo umožňuje identifikovať póvodný vstup
do miestností prvého poschodia v najstaršom objekte.
Přístup mohol byť vonkajším schodišťom na krátku
pavlač, pod ktorou bol vchod na prízemie a bližšie
k východnému nárožiu vstup do pivnice.
Táto rekonštrukcia, ktorá vychádza zo skutečností
zistených sondami, ukazuje, že póvodný renesančný
objekt představuje vlastně najjednoduchší typ tvrdze,
pochádzajúci ešte zo středověku. Príkladom tohto