Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 76
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0208
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
76


Radota — renesančný kaštiel, podorys poschodia

typu je aj najstaršia časť kaštieTa v Parížovciach
(okr. Liptovský Mikuláš) z obdobia po polovici 15.
storočia a zistil sa aj výskumom kaštielov v Jasenici
a Trebostove z druhej polovice 16. storočia.
Z historiografického hladiska nevieme, prečo objekt
v druhej polovici 17. storočia rozšířili. Na základe
analogie a všeobecných poznatkov usudzujeme, že
prosperita panského hospodárenia a zvýšené nároky
na bývanie, ako aj potřeba vedlajšieho sídla Budatín-
skeho hradu viedli k tomu, že sa tvrdza rozšiřuje na
stavebný útvar, ktorý nadobúda charakter kaštieTa.
K severovýchodnému priečeliu sa pristavuje roz-
siahla sieň na přízemí aj na poschodí, so schodišťom
pri východnom nároží, a k tejto sieni sa pripájajú dve
za sebou radené obytné miestnosti. Na severozápadnej
straně sa k sieni pripája trakt na přízemí valene za-
klenutý s lunetami, na poschodí s trámovým stropom,

takže teraz podorys celého objektu dostává tvar
pozdížneho bloku so silné plasticky vystupujúcim
rizalitom. Tento útvar nie je náhodným zoskupením
priestorov alebo len funkčným priestorovým utvára-
ním. Z hladiska architektonickej kompozície ide
o vědomý počin, ktorý je vedený neskororenesančnými
princípmi.
K ceste sa kaštiel’ obracia pozdížne, s odstupňova-
ným priečelím, gradáciou hmot, ako reprezentatív-
nym čelom. Vstup je na odvrátenej straně, lebo sa
prichádza, ako to bolo v období renesancie typické,
hospodářským dvorom. Nepostrádatelná sieň v stred-
nej časti objektu je rovnako typická pre všetky rene-
sančně kaštiele na Slovensku. V takomto rozsahu je
však vzácná; poznáme zatiaï len jediný takto zacho-
vaný příklad, a to v Liptove, v obci Liptovský Ján,
dom č. 21.
loading ...