DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Súčasný vývin štadióna
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51703#0237
105
Olympijský stadión v Mnichove. Foto CSTK-Kruliš
Kým zastrešenie mnichovského štadióna sleduje vo
veïkej miere ešte estetické a ideologické ciele, pře-
stavba Neckarského štadióna v Stuttgarte80 (19 74,
arch. Siegel a Wonneberg) sa už celkom podriadila
kvalitě televízneho přenosu. Střecha, podopretá a za-
věšená mimo hladiska podobné ako na londýnskom
Crystal Palace, láme sa tak, aby nevrhala tieň do
ihriska a aby zakrývala oblohu. Na starom, přibližné
súčasne prestavanom amfiteatrálnom Rýnskom sta-
dióne v Diisseldorfe81 střecha, pokrývajúca takmer
celé hl’adisko, visí na šesťdesiatich stožiaroch v pre-
dížení nosných rámov okružného hladiska : myšlienka,
s ktorou sme sa střetli v Barcelone, no ani tam ešte nie
v takýchto rozmeroch. Oproti tomu na budúcom
Estadio Bernabeu v Madride,82 ktorého projektantom
sa ešte koncom Francovej éry prekvapujúco stal špa-
nielsky emigrant Felix Candela, má střecha tvarom
pripomínajúca zakrytie jeho olympijskej haly v Me-
xiku83 z roku 1967, visieť iba na ósmich stožiaroch,
umiestnených po dvojiciach v rohoch štadióna mimo
jeho pódorysu. Táto závěsná střecha by mala zakryt
strmé poschodové hl’adisko pre 120 000 divákov,
sledujúce tvar obdlžnika. Hl’adisko by sprístupnili
široké kolmé rampy. Stavbu tohto gigantu však —
zrejme z hospodářských příčin — odložili na neurčito.
Závěsné střechy sú lákavým prvkom, na ktorom
architekt móže ukázat svoje schopnosti. Začiatkom
sedemdesiatych rokov sa objavujú v niektorých z ropy
rýchlo bohatnúcich arabských krajinách, ktoré sa
ešte nedokázali zbavit pút feudalizmu, nákladné pro-
jekty, kontrastujúce so životnou úrovňou širokých
vrstiev. Panovníci si ich objednávajú u architektov
světového mena, ktorí ponúknutú příležitost využívajú
na reprezentačně stavby, posilňujúce nielen kult
Olympijský stadión v Mnichove. Foto CSTK-Kruliš
Kým zastrešenie mnichovského štadióna sleduje vo
veïkej miere ešte estetické a ideologické ciele, pře-
stavba Neckarského štadióna v Stuttgarte80 (19 74,
arch. Siegel a Wonneberg) sa už celkom podriadila
kvalitě televízneho přenosu. Střecha, podopretá a za-
věšená mimo hladiska podobné ako na londýnskom
Crystal Palace, láme sa tak, aby nevrhala tieň do
ihriska a aby zakrývala oblohu. Na starom, přibližné
súčasne prestavanom amfiteatrálnom Rýnskom sta-
dióne v Diisseldorfe81 střecha, pokrývajúca takmer
celé hl’adisko, visí na šesťdesiatich stožiaroch v pre-
dížení nosných rámov okružného hladiska : myšlienka,
s ktorou sme sa střetli v Barcelone, no ani tam ešte nie
v takýchto rozmeroch. Oproti tomu na budúcom
Estadio Bernabeu v Madride,82 ktorého projektantom
sa ešte koncom Francovej éry prekvapujúco stal špa-
nielsky emigrant Felix Candela, má střecha tvarom
pripomínajúca zakrytie jeho olympijskej haly v Me-
xiku83 z roku 1967, visieť iba na ósmich stožiaroch,
umiestnených po dvojiciach v rohoch štadióna mimo
jeho pódorysu. Táto závěsná střecha by mala zakryt
strmé poschodové hl’adisko pre 120 000 divákov,
sledujúce tvar obdlžnika. Hl’adisko by sprístupnili
široké kolmé rampy. Stavbu tohto gigantu však —
zrejme z hospodářských příčin — odložili na neurčito.
Závěsné střechy sú lákavým prvkom, na ktorom
architekt móže ukázat svoje schopnosti. Začiatkom
sedemdesiatych rokov sa objavujú v niektorých z ropy
rýchlo bohatnúcich arabských krajinách, ktoré sa
ešte nedokázali zbavit pút feudalizmu, nákladné pro-
jekty, kontrastujúce so životnou úrovňou širokých
vrstiev. Panovníci si ich objednávajú u architektov
světového mena, ktorí ponúknutú příležitost využívajú
na reprezentačně stavby, posilňujúce nielen kult