106


Model Olympijského stadiónu v Montreale. Z knihy M. Wimmer: Olympic Buildings

vládců, ale aj ich osobnú prestiž. Spoločným znakom
týchto projektov, či už ide o štadión v Kuvajte,
Rijáde alebo Dammane,84 je snaha vyrovnat sa
s horúcou klímou pomocou 1'ahkých, vzdušných
konštrukcií, praktických iba v tropických podmienkach.
Na projekte štadióna v Kuvajte od Kenzo Tangeho
a Freia Otta pokrývá hlavnú tribúnu 1’ahká sieťová
střecha, zavesená na mohutnom oblúku z ocelových
trubic, kým váčšina divákov je na prudkom slnku.
Pomaly spadajúce nekryté násypové hladisko sa
otvára na juhozápad, takže váčšine divákov slnko
svieti rovno do očí. V Rijáde Tange s Doxiadisom
umiestnili váčšinu divákov na nekrytú konštrukciu
na mesiačkovom pódoryse, takisto obrátenú na juho-
západ, kým k čestnej lóži uprostřed bežne zakrytej
hlavnej tribuny sa prichádza autami po mohutných
rampách. Kapacita hladiska má byť 57 000, v prvej
etape však iba 12 000 divákov. Štadión je súčasťou

velkého športového areálu, dispozíciou pripomína-
júceho starověké mezopotamské mestá, ba krytá hala
dokonca násilné preberá tvar cikkuratu. Napokon
Paul Rudolph navrhol pre saudsko-arabský Damman
štadión s hl'adiskom, pokrytým střechou z nylonových
balónov, naplněných vzduchom. Střecha, zavesená
lanami na dvojici 70 m vysokých železobetonových
pilierov z obidvoch stráň králbvskej lóže, zakrýva
váčšinu hladiska i okolitý priestor a svojím tvarom
symbolizuje turban „ochránců“ —krála. Konštrukčná
stránka tejto architektúry rozhodne převyšuje etickú
a zrejme aj estetická stránku.
Demokratickým poňatim s týmito štadiónmi kon-
trastuje — popři už spomenutom stadióne v Tripo-
lise — najváčší športový objekt Afriky, Štadión 5. júla
v Alžíri.85 Jeho mohutná podkovovitá rampa, otvo-
rená na sever, ako aj fasáda tvarovou príbuznosťou
s Népstadiónom prezrádzajú dielo maďarských archi-