15

nie postojov, názorov bez akejkol’vek hodnotovej
hierarchie). Tento protiklad je překonaný poní-
maním umenia ako svetonázorovo (dobovo a so-
ciálně funkčně) viazaného poznania v tom
zmysle, že umeleckohistorický proces nie je
překonáváním gnozeologicky nižších štádií vyš-
šími, ale je kumuláciou gnozeologických, kon-
krétné sociálno-historicky získaných skúseností
stelesnených do uměleckých diel, je narastaním
rovnocenných hodnot, hodnot poznania stvár-
nením.
Vipperova koncepcia spadá do tej skupiny
snáh o syntetické ponímanie umenia, ktorú sme
nazvali prevádzaním róznych metod na spoločnú
platformu, ich začleňováním do nadradeného
celku. Tým je právě přesné a jednoznačné vy-
medzenie podstaty umenia, jej monistické de-
finovanie ako špecifickej formy poznania a so-
ciálneho vedomia. Jednotlivé spósoby bádania,
ktorými sa odhaTujú rožne aspekty tejto pod-
staty a rekonštruuje sa jej vnútorná štruktúra —
od materiálnosti uměleckého diela cez jeho stvár-
nenosť až po gnozeologickú, sociálnu, svetoná-
zorovú a psychologickú funkčnost a obsahovost
— sa podriaďujú tejto podstatě, sú jej expliká-
ciou, pomáhajú ju spredmetniť a určiť. Preto
možno hovořit o substancionálno-hierarchickom
chápaní tejto cesty k syntéze; substancionálnom,
Pretože syntéza bádania (bádatelských metod a
Postupov) je vynútená samým monistickým cha-
rakterem podstaty umenia; hierarchickom, pre-
tože táto reálne jestvujúca podstata sa považuje
nielen za monistickú, ale aj hierarchicky štruk-
túrovanú (v zmysle dialektiky základné a nad-
stavby).
Všetky zložky uměleckého diela napokon
Uskutečňujú špecifickú formu poznania toho-
ktorého druhu. Analytické skúmanie každej
stránky uměleckého diela teda nevyhnutné vy-
ústi do obohatenia gnozeologickej povahy ume-
nia, a naopak: všetky aj zdanlivo celkom bezob-
sažné zložky diela sa dajú obsahovo vysvětlit
Právě z jeho podstaty, z jeho centrálneho
gnozeologického principu. Syntetická koncep-
cia sa tu teda odohráva ako zřetel’ na univerzál-
nu mnohostrannost pri monisticky a hierar-
chicky chápanej podstatě umenia. Do skúma-
nia obsahovosti umenia sú preto zapojené všetky

zložky. Skúmajú sa z perspektivy jedného úbež-
níka — umenia ako špecifickej formy poznania.
Táto podstata umožňuje obsahový výklad všet-
kých článkov diela, a spätne všetky zložky do-
kladajú a konkretizujú spoločné (gnozeologické)
jádro. Speciálně výskumy sú nemyslitelné bez
zretela k tomuto syntetickému jádru, k homo-
génnej obsahovosti diel.
POLYFONICKÉ KONCEPCIE.
(Metodologická iniciativa sovietskej byzantoló-
gie)
Zásadné metodologické podněty sovietskeho
dějepisu umenia neraz vychádzali a vychádza-
jú z byzantológie a výskumov staroruského
umenia. Skúmanie vzťahov východu a západu,
byzantsko-východoeurópskeho a západoeuróp-
ského kultúrneho okruhu, porovnáváme ich
štruktúrnych odlišností, otázky identity a inter-
akci! kultúr si bytostné vynucujú univerzalis-
tické chápanie a syntetickú perspektivu. Struk-
túrna odlišnost byzantského a staroruského
umenia na jednej straně a západoeurópskeho
umenia na druhej straně oddávna viedla báda-
tel’ov k úsiliu vymedziť špecifiku predmetu
a spolu s tým nájsť adekvátnu metodu bádania.
Bolo to možné, ba priamo to implikovalo porov-
náváme, komparatistiku kultúr a konfrontáciu
metodologických prístupov. Univerzalistické,
komplexně a syntetizujúce chápanie tu bolo im-
plicitně obsiahnuté. Už stará ruská kultúrno-
historická škola bola takouto univerzalistickou
metodou, pravda, na idealistických základech
a s obmedzenou tolerantnostou voči „neuniver-
zálnym“, nekultúrnohistorickým metodám. Roz-
sah jej syntetickosti bol teda úzký a založený
na idealizme, čím svoju platnost ešte zužoval.
Spojenie inherentného univerzalizmu a synte-
tizmu byzantológie s historickým a dialektickým
materializmom, marxistickou sociológiou a uni-
verzalizmom marxizmu spósobilo, že v lone so-
vietskej byzantológie sa zrodilo programové, vě-
domé úsilie o syntetické chápanie.
Ruská byzantológia a skúmanie staroruského
umenia překonali z metodologickej stránky dl-
hú cestu.21 Vyšli z kultúrnohistorického chápa-