Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 24
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0032
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
24

Z nich třeba vychádzať, v ich svojbytnosti třeba
nájsť přínos pre kulturu doby. Na to je však
potřebné splnit dve podmienky: 1. Třeba nájsť
uprostřed zhonu modernej doby sústredenie, po-
třebné pre bezprostředné pochopenie uměleckých
diel. 2. Třeba prehlbovať prostriedky analýzy
diel. Alpatovovo hlboké presvedčenie, že to pod-
statné o umeleckom diele sa možno dozvedieť
a) z diela samého, b) jeho vnímáním, obsahuje
předpoklad, že umenie je schopné spolutvoriť
svoju dobu specifickým, nenahraditelným spó-
sobom a že existuje nadčasový (hoci časovo
vzniknutý) obsah-hodnota diel, i v jadre iden-
tická 1’udská psychika, ktorá umožňuje pocho-
pit umělecké diela z celkom odlišných dôb a his-
torických kontextov — pochopit vzdialené diela
z nich samých. Předpokládá sa jestvovanie trva-
lého jazyka foriem (obsahu foriem), ktorý je
zrozumitelný 1’ud’om všetkých dôb i kultur. O
opačnom přístupe, spoliehajúcom sa predovšet-
kým na dobové mimoumelecké písomné doku-
menty, sa súdi, že zostáva stát pri skúmahí kon-
vencií, dobových predstáv o umění, nedospieva
k postihovaniu nadčasovej hodnoty umenia; za-
nedbává schopnost umenia přetrvat dobu svojho
vzniku i skutečnost, že táto schopnost (a hod-
nota) sú obsiahnuté právě v konkrétnej umelec-
kosti.
Analýza uměleckého diela, ktorú má Alpatov
na mysli, by mala byť „schopnou obsiahnuť všet-
ky elementy a všetky zvláštnosti, kterými sa
dlelo vyznačuje.“42 Alpatovova požiadavka
spojit v analýze schopnost pozoroVania,
estetickej kontemplácie, bezprostředného chá-
pania, uvažovania i znalostí obsahuje o-
krem předpokladu nadčasovej obsahovej iden-
tity diela a jestvovania všečasovej řeči tva-
rov i presvedčenie o totožnosti dojmového pó-
sobenia diela s dielom samým a z toho vyplý-
vajúce presvedčenie o adekvátnosti slovného vy-
jadrenia, diskurzívneho opisu voči nim. Ide tu
o problematiku adekvátnosti analýzy nediskur-
zívnych fenoménov, otázku subjektívnosti-objek-
tívnosti analýzy, problém kritérií adekvátnosti.
Rozhoduje sa tu o tom, či sa -kritérium adekvát-
nosti výkladu diela (a tým zároveň i podstata
diela) bude klást do diela samého alebo do jeho
pósobenia, do dobového chápania umenia či do

vzťahov, ktoré nadväzuje s inými dielami, alebo
do súvislostí, ktoré ho obklopujú a spájajú so
sie tou kultury. Rozhoduje sa tu nielen medzi
uměním a kultúrou, ale i medzi históriou a psy-
chológiou, ako aj medzi individuálně psycholo-
gickým a sociálno-psychologickým traktováním
umenia.
Prvé, čo podlá Alpatova vyžaduje komplex-
ná analýza, je schopnost historika chápat dielo
v jeho jadre bezprostredne psychologicky. Pod
schopnosťou priameho porozumenia má autor
na mysli schopnost postupného — nie okamži-
tého — vnikania do podstaty diela. Tým sa jeho
koncepcia zásadné líši od intuitivného pochope-
nia. Obsahuje v sebe časový proces a tým i roz-
měr racionálnej kryštalizácie a objektivizácie po-
znania. Tak je do dojmu zahrnutá znalost’, ktorá
sa uskutečňuje právě cez nové dojmy. Poznanie
je schopné dojmy inovovat’, deje sa však len ni-
mi, takže z nich vychádza a do nich sa vracia. Tá-
to myšlienka tvoří jádro Alpatovovej koncepcie
syntetickej metody, je na nej priamo založená.
Ide o dialektickú jednotu vnímania a poznania,
dojmu a znalosti, ktorá má zakladať hlbšie pre-
nikanie do diel. Poznanie je odkázané na javo-
vosť (a dojmy, kterými je přístupné), je vylu-
povaním obsahov tejto javovej přítomnosti;
a spätne, takto získané poznanie posilňuje pó-
sobenie, dojmy. Spomenutá jednota je dialek-
tickou nielen v zmysle vzájomného dávania
a prijímania zložiek, ale i v zmysle časovom.
Poznáváme vnímáním a vnímanie cez poznává-
me sa odohrávajú v neustálom časovom pokra-
čovaní. Přitom sa smeruje k jádru, k podstatě
diela.
Alpatovovi je však cudzia téza o jednoznač-
nosti podstaty diela, čo ešte viac posilňuje po-
třebu syntetickej metody bádania v zmysle po-
lyfonie, rovnocennej súčinnosti prístupov. Pod-
statu umenia chápe ako identitu mnohoznačnos-
ti (nie ako mnohoznačnost absolútnu, či dokon-
ca ako 1’ubovol’nú). Preto považuje za slubnú
i tú metodu bádania, ktorá do svojho konceptu
umenia i do spósobu jeho rozboru vložila ideu
usporiadanej plurality — metodu systémovej
analýzy. „Koncepcia umenia ako systému zna-
kov“, hovoří, „otvára široké možnosti interpre-
tácie.“43
loading ...