DOI article:
Holčík, Štefan: Byzantské emaily z Ivanky pri Nitre
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0047
39
zobrazených tkaninách a kapitolu svojej práce
věnovala i problému štítovitých útvarov na po-
stavách cisárovien. Považuje ich za súčasti vle-
čiek na rozdiel od bádatelov, ktorí sa snažia vi-
dieť v nich ceremoniálny predmet „thorakion“,
známy z literatúry.6
Autorka nezaneďbala ani technickú stránku
výroby platničiek. Najdóležitejšie je pripome-
núť, že si povšimla na zadnej straně platničiek
okrem prečnievajúceho okraj a s. dierkami aj
bodkované linie, ktorými boli obrysy emailo-
vaných postáv a výzdobné motivy před prehl-
bením ploch vyznačené. Tento spósob predzna-
čovania zamýšlaných obrazcov na zlatých emai-
lovaných platničkách z carihradskej cisárskej
dielne (ergasterion) bol běžný a je známy z mno-
hých jej výrobkový Naznačené kontúry obrazca
viedli tepca pri prehlbovaní plochy, do ktorej
sa potom naletovali jemné zlaté pásiky, čím sa
vytvořili priehradky, oddelujúce emailované
plochy róznej farby. Pri londýnskej platničke
autorka uvádza, že kontúry obrazcov neboli vo-
pred takto označené. Možno však předpokládat,
že ak boli obrysy naznačené v hrubšej zlatej
platničke (a váha platničky to naznačuje), ne-
museli sa bodkované linie na zadnú stranu pře-
tlačit.
Spomenutá autorka poukázala na to, že dva
malé kruhové medailóny sú vyrobené technikou
mierne odlišnou od techniky ostatných platni-
čiek. Obrysy postáv neboli v nich prehíbené te-
páním, ale vyražené zo zlatého materiálu. Po-
tom medailón podložili inou kruhovou platnič-
kou. Email nanášali do ploch vymedzených pre-
rezávanou hornou platničkou, kým spodná pč>-
sobila nielen ako podklad pre email, ale súčas-
ne zvyšovala pevnost křehkých emailérskych
výrobkov.
S. Mihalik vo svojom článku rozlišuje na bu-
dapeštianskych platničkách ruky najmenej troch
róznych majstrov. Platničky s postavami cisára,
cisárovien a tanečnic připisuje jednému, plat-
ničky s alegóriami cností inému. Medailóny s
bustami apoštolov považuje za dielo ďalšieho.
Londýnsku platničku na rozdiel od Μ. Ober-
schallovej-Bárányovej považuje za autentická
a rozdiely v stvárnéní vysvětluje právě prácou
mého majstra. Mihalik vyvracia dóvody báda-
tel’ky, na základe ktorých považovala a vyhlá-
sila londýnsku platničku za moderný falzifikát.
Jedným z jej dóvodov — ktorý uznává i Deér8
•— je, že zlato londýnskej platničky je chemic-
ky velmi čisté, a iným, že platnička napriek vy-
padnutým emailom je ťažšia než ktorákolvek z
budapeštianskych. Mihalik správné upozornil na
fakt, že v carihradskej cisárskej šperkárskej
dielni spracovávali zlato rózneho póvodu, róznej
rýdzosti a róznej farby. Majster londýnskej plat-
ničky si musel uvědomovat měkkost rýdzejšieho
materiálu, a preto volil platničku váčšej hrábky.
Zvýšila sa tým váha výrobku a ani kontúry
obrazcov neprenikli na zadnú stranu. Možno
preto platnička nemá ani manžete podobný
okraj, ktorý pri ostatných platničkách mohol
znamenat pripevnenie na organickú podložku,
majúcu zvýšit’ ich pevnost a odolnost proti pří-
padnému mechanickému poškodeniu.
O datovaní nálezu z Ivanky pri Nitře bolo od
objavenia sa prvých platničiek v Budapešti ne-
pochybné, že vznikli za vlády Konštantína Mo-
nomacha a jeho manželky Zoe. Konstantin Mo-
nomachos sa stal cisárom sobášom so Zoe. Bol
jej třetím manželom. Zoe a Theodora boli dcé-
rami Konštantína VII. a boli poslednými panov-
níčkami z macedónskej dynastie. Konštantín sa
oženil so Zoe a nastúpil na cisársky trón roku
1042 a Zoe zomrela ako prvá z troch cisárskych
osob na platničkách roku 1050. Emailované doš-
tičky z Ivanky pri Nitře museli teda logicky
vzniknúť, okrem medailónov s bustami apošto-
lov, v tomto časovom rozpäti. Μ. Oberschallová-
Bárányová podotýká, že pa tria k najpresnejšie
datovaným byzantským emailovým prácam, lebo
představujú tri historické známe osobnosti v ča-
sovom rozpäti len ósmich rokov. Ostatné datova-
telné byzantské emaily sa pohybujú v širších
časových reláciách. Jedinú námietku proti da-
tovaniu emailov do rokov 1042—1050 vzniesla
v práci o byzantských emailoch na benátskej
Pala d’oro Jasminka de Luigi-Pomorišocová,9
ktorá na základe rozboru oblečenia panovníckej
trojice (už predtým dokladné preštudovaného Μ.
Oberschallovou-Bárányovou) dospěla k názoru,
že móda zobrazená na platničkách bola běžná
až v 12. storočí. Detaily, ako dížka loronu, for-
ma rukávov a pod., sú podlá nášho názoru na
zobrazených tkaninách a kapitolu svojej práce
věnovala i problému štítovitých útvarov na po-
stavách cisárovien. Považuje ich za súčasti vle-
čiek na rozdiel od bádatelov, ktorí sa snažia vi-
dieť v nich ceremoniálny predmet „thorakion“,
známy z literatúry.6
Autorka nezaneďbala ani technickú stránku
výroby platničiek. Najdóležitejšie je pripome-
núť, že si povšimla na zadnej straně platničiek
okrem prečnievajúceho okraj a s. dierkami aj
bodkované linie, ktorými boli obrysy emailo-
vaných postáv a výzdobné motivy před prehl-
bením ploch vyznačené. Tento spósob predzna-
čovania zamýšlaných obrazcov na zlatých emai-
lovaných platničkách z carihradskej cisárskej
dielne (ergasterion) bol běžný a je známy z mno-
hých jej výrobkový Naznačené kontúry obrazca
viedli tepca pri prehlbovaní plochy, do ktorej
sa potom naletovali jemné zlaté pásiky, čím sa
vytvořili priehradky, oddelujúce emailované
plochy róznej farby. Pri londýnskej platničke
autorka uvádza, že kontúry obrazcov neboli vo-
pred takto označené. Možno však předpokládat,
že ak boli obrysy naznačené v hrubšej zlatej
platničke (a váha platničky to naznačuje), ne-
museli sa bodkované linie na zadnú stranu pře-
tlačit.
Spomenutá autorka poukázala na to, že dva
malé kruhové medailóny sú vyrobené technikou
mierne odlišnou od techniky ostatných platni-
čiek. Obrysy postáv neboli v nich prehíbené te-
páním, ale vyražené zo zlatého materiálu. Po-
tom medailón podložili inou kruhovou platnič-
kou. Email nanášali do ploch vymedzených pre-
rezávanou hornou platničkou, kým spodná pč>-
sobila nielen ako podklad pre email, ale súčas-
ne zvyšovala pevnost křehkých emailérskych
výrobkov.
S. Mihalik vo svojom článku rozlišuje na bu-
dapeštianskych platničkách ruky najmenej troch
róznych majstrov. Platničky s postavami cisára,
cisárovien a tanečnic připisuje jednému, plat-
ničky s alegóriami cností inému. Medailóny s
bustami apoštolov považuje za dielo ďalšieho.
Londýnsku platničku na rozdiel od Μ. Ober-
schallovej-Bárányovej považuje za autentická
a rozdiely v stvárnéní vysvětluje právě prácou
mého majstra. Mihalik vyvracia dóvody báda-
tel’ky, na základe ktorých považovala a vyhlá-
sila londýnsku platničku za moderný falzifikát.
Jedným z jej dóvodov — ktorý uznává i Deér8
•— je, že zlato londýnskej platničky je chemic-
ky velmi čisté, a iným, že platnička napriek vy-
padnutým emailom je ťažšia než ktorákolvek z
budapeštianskych. Mihalik správné upozornil na
fakt, že v carihradskej cisárskej šperkárskej
dielni spracovávali zlato rózneho póvodu, róznej
rýdzosti a róznej farby. Majster londýnskej plat-
ničky si musel uvědomovat měkkost rýdzejšieho
materiálu, a preto volil platničku váčšej hrábky.
Zvýšila sa tým váha výrobku a ani kontúry
obrazcov neprenikli na zadnú stranu. Možno
preto platnička nemá ani manžete podobný
okraj, ktorý pri ostatných platničkách mohol
znamenat pripevnenie na organickú podložku,
majúcu zvýšit’ ich pevnost a odolnost proti pří-
padnému mechanickému poškodeniu.
O datovaní nálezu z Ivanky pri Nitře bolo od
objavenia sa prvých platničiek v Budapešti ne-
pochybné, že vznikli za vlády Konštantína Mo-
nomacha a jeho manželky Zoe. Konstantin Mo-
nomachos sa stal cisárom sobášom so Zoe. Bol
jej třetím manželom. Zoe a Theodora boli dcé-
rami Konštantína VII. a boli poslednými panov-
níčkami z macedónskej dynastie. Konštantín sa
oženil so Zoe a nastúpil na cisársky trón roku
1042 a Zoe zomrela ako prvá z troch cisárskych
osob na platničkách roku 1050. Emailované doš-
tičky z Ivanky pri Nitře museli teda logicky
vzniknúť, okrem medailónov s bustami apošto-
lov, v tomto časovom rozpäti. Μ. Oberschallová-
Bárányová podotýká, že pa tria k najpresnejšie
datovaným byzantským emailovým prácam, lebo
představujú tri historické známe osobnosti v ča-
sovom rozpäti len ósmich rokov. Ostatné datova-
telné byzantské emaily sa pohybujú v širších
časových reláciách. Jedinú námietku proti da-
tovaniu emailov do rokov 1042—1050 vzniesla
v práci o byzantských emailoch na benátskej
Pala d’oro Jasminka de Luigi-Pomorišocová,9
ktorá na základe rozboru oblečenia panovníckej
trojice (už predtým dokladné preštudovaného Μ.
Oberschallovou-Bárányovou) dospěla k názoru,
že móda zobrazená na platničkách bola běžná
až v 12. storočí. Detaily, ako dížka loronu, for-
ma rukávov a pod., sú podlá nášho názoru na