Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 51
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0059
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
51
Beckovský výtvarný okruh v neskorej
gotike

MARIA KODOŇOVÁ

Západoslovenská neskorá gotika je ešte málo
prebádaná. V rokoch 1970—1975 sa uskutečnil
výskům na jednom z najvýznamnejších nesko-
rogotických hradech, na Beckove.1 Priniesol zau-
jímavé výsledky. Ukázalo sa, že tento hrad
a k němu na přelome 14. a 15. storočia patriace
panstvo zohrali v našich výtvarných dějinách
dóležitú úlohu.
Oblast Beckova bola osídlená od pradávných
čias. Zanechala tu stopy každá kultúra, ktorá
sa rozvíjala v Podunajsku. Po Rimanoch nám
ostali pamiatky najmä v neďalekom Trenčíne.
Slovanské osídleme dokázal najnovší archeolo-
gický výskům aj priamo na Beckove.2 Na vyspe-
lú kul túru tohto územia v 10.—13. storočí po-
ukazuj ú centrálně stavby v Ducovom a na Tren-
čianskom hrade i neskororománske kostely v Ha-
luziciach, Omšenom, Novom Meste nad Váhom
či v Sádku, váčšinou s půlkruhovou apsidou, bez
chóru a s emporou na západnej straně. K tým-
to stavbám patří aj románská kaplnka na
Uhrovskom hrade, který neskoršie přechodné
Patřil k stiborovskému beckovskému panstvu.3
Celý rad považských hradov poznáme už z čias
Před příchodem Maďarov k nám, napr. Tema-
tín, Cachtice, Beckov, Trenčín/'
Za vlády Žigmunda Luxemburského (1387—
1437) pósobilo na Slovensku niekol’ko význam-
ných stavebných centier: v Bratislavě,5 (ktorú
si tento bezohladný a vierolomný panovník, keď
ho české stavy odmietli za krála, budoval ako
svoju rezidenciu s obdobným prepycholm ako
Habsburgovci neďalekú Viedeň), vo východoslo-

venských mestách (predovšetkým v Košiciach
okolo stavby dómu)6 i v stredoslovenských ban-
ských mestách. Na Pováží vzniklo ďalšie cen-
trum v oblasti Beckova v čase, keď toto panstvo
nadobudol Stibor zo Stiboríc.
Stibor pochádzal z polského šlachtického rodu
s rodokmeňom rozvětveným až do Ciech, Ra-
kúska a Uherska. Významné postavenie si po
svojom příchode z Polska okolo roku 1370 získal
ešte na dvore Eudovíta I. z Anjou. Po jeho smrti
roku 1382 sa stal ako 35-ročný hlavným porad-
com královnej Alžběty a za Žigmundovej vlády
si svoje postavenie ďalej upevnil. Aj jeho man-
želka Dobrochna bola Polka. V Uhersku sa Sti-
bor natolko udomácnil, že keď na sneme v Te-
mešvári žiadala šlachta vypovedať z krajiny
všetkých cudzincov v Žigmundových službách,
len v Stiborovom případe urobila výnimku.7 Za
Žigmunda býval Stibor okrem iného bratislav-
ským županem a sedmohradským vojvodom.
O jeho význame svědčí skutočnosť, že v čase,
keď král postavil do boja 4000 jazdcov, Stibor
dal k dispozícii 1000 jazdcov rovnako ako· naj-
významnejší církevní magnáti, biskupi v Eszter-
gome a Egeri.8 Po víťazstve Poliakov pri Grune-
walde roku 1410 Stibot vtrháva do Polska a ob-
sadzuje Nový Sgcz, je však porazený.9 V júli
1411 odchádza do Prahy na čele misie, která má
riešiť spory medzi Žigmundom a jeho bratom,
českým králom Václavom. S prostředku je aj me-
dzi Žigmundom a polským králom Vladislavem,
ba stává sa i členem zmierčej komisie medzi Já-
nom Husom a pražským biskupem. Po návrate
loading ...