DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0067
59
novej architektúry. Tomu sa do určitej miery
musela príspósobiť západná vstupná časť, mier-
ne asymetricky připojená k strednej lodi. Aj
svátyňa v Novom Meste nad Váhom sa tvarovo
líši. Predížené presbytérium s dvorná křížový-
mi poïami s uzáverom vychádza zrejme z oko-
litých stavieb, kým pražský Karlov použil zvlášt-
ně štyrikrát lomené presbytérium, čím sú oken-
né osi jednotlivých polí orientované alebo as-
poň vykloněné na severnú a južnú stranu a v
strednej osi sa nachádza oporný pilier. Tento
spósob riešenia polygonálneho uzávěru sa v go-
tickej architektúre vyskytuje iba výnimočne,
napr. pri Týnskom kostole v Prahe alebo pri au-
gustiniánskom kostole v Jaroměři (1404). Vnú-
torný priestor sa v Novom Meste nad Váhom
člení na tri rovnako široké lodě. Zo severnej
strany sa vchádza portálom, nad ktorým je sti-
borovský znak.
Oporný systém obvodových múrov v Novom
Meste nad Váhom je na južnej straně zdvojený,
čo bolo zrejme vyvolané zlými základovými po-
merami. Takéto riešenie nachádzame častejšie
v poískej architektúre (augustiniánsky kostol vo
Wroclave), kde však má svoje opodstatněme
v konštrukcii klenieb. V porovnaní s Karlovom
nemá Nové Město nad Váhom oporný pilier na
osi svätyne. Piliere priliehajúce k múrom v mies-
tach víťazného oiblúka sú pri obidvoch stavbách
osadené rovnako, priamočiaro preberajú jeho
tlaky. Trikrát odstupňované oporné piliere sú
na rozdiel od Karlova ukončené štítkami. V pó-
vodnej výške sa zachovali iba na svätyni a na
západnom priečelí, kým na bočných stranách
oktogónu boli neskoršími úpravami spolu s múr-
mi o jeden stupeň znížené. Zaujímavý je zdvo-
jený oporný pilier v juhozápadnom nároží,
ktorý však tu má konštrukčné opodstatnenie
a vychádza zo spósobu zaklenutia hlavného pries-
toru. Na rozdiel od Karlova, kde sa nezachovala
stopa po zaklenutí, kostol v Novom Meste nad
Váhom zaklenutý bol, ako na to poukazujú ná-
běhy rebier do klenby, nachádzajúce sa na po-
vale, ktoré umožňujú teoretickú rekofnštrukciu
výšky a tvaru klenby.
Štvorcípe hviezdicové klenby v pozdížnych
poliach polygonu boli kombinované s obkročný-
mi klenbami v jeho rožných trojuholníkových
Konzola kostola v Novom Meste nad Váhom. Snímka
z archívu SÚPSOP
poliach. Ústredné pole bolo zvýrazněné šířkou
i výškou. Takéto kompozície halových priesto-
rov s využitím centralizuj úcich hviezdicových
klenieb boli typickým prejavom vrcholiacej
sliezskej architektúry druhej polovice 14. storo-
čia, v prvom rade chrámových stavieb augusti-
niánov.
Aby priestor polygonu nestratil na svojej pů-
sobivosti, musela byť jeho klenba nasadená vy-
novej architektúry. Tomu sa do určitej miery
musela príspósobiť západná vstupná časť, mier-
ne asymetricky připojená k strednej lodi. Aj
svátyňa v Novom Meste nad Váhom sa tvarovo
líši. Predížené presbytérium s dvorná křížový-
mi poïami s uzáverom vychádza zrejme z oko-
litých stavieb, kým pražský Karlov použil zvlášt-
ně štyrikrát lomené presbytérium, čím sú oken-
né osi jednotlivých polí orientované alebo as-
poň vykloněné na severnú a južnú stranu a v
strednej osi sa nachádza oporný pilier. Tento
spósob riešenia polygonálneho uzávěru sa v go-
tickej architektúre vyskytuje iba výnimočne,
napr. pri Týnskom kostole v Prahe alebo pri au-
gustiniánskom kostole v Jaroměři (1404). Vnú-
torný priestor sa v Novom Meste nad Váhom
člení na tri rovnako široké lodě. Zo severnej
strany sa vchádza portálom, nad ktorým je sti-
borovský znak.
Oporný systém obvodových múrov v Novom
Meste nad Váhom je na južnej straně zdvojený,
čo bolo zrejme vyvolané zlými základovými po-
merami. Takéto riešenie nachádzame častejšie
v poískej architektúre (augustiniánsky kostol vo
Wroclave), kde však má svoje opodstatněme
v konštrukcii klenieb. V porovnaní s Karlovom
nemá Nové Město nad Váhom oporný pilier na
osi svätyne. Piliere priliehajúce k múrom v mies-
tach víťazného oiblúka sú pri obidvoch stavbách
osadené rovnako, priamočiaro preberajú jeho
tlaky. Trikrát odstupňované oporné piliere sú
na rozdiel od Karlova ukončené štítkami. V pó-
vodnej výške sa zachovali iba na svätyni a na
západnom priečelí, kým na bočných stranách
oktogónu boli neskoršími úpravami spolu s múr-
mi o jeden stupeň znížené. Zaujímavý je zdvo-
jený oporný pilier v juhozápadnom nároží,
ktorý však tu má konštrukčné opodstatnenie
a vychádza zo spósobu zaklenutia hlavného pries-
toru. Na rozdiel od Karlova, kde sa nezachovala
stopa po zaklenutí, kostol v Novom Meste nad
Váhom zaklenutý bol, ako na to poukazujú ná-
běhy rebier do klenby, nachádzajúce sa na po-
vale, ktoré umožňujú teoretickú rekofnštrukciu
výšky a tvaru klenby.
Štvorcípe hviezdicové klenby v pozdížnych
poliach polygonu boli kombinované s obkročný-
mi klenbami v jeho rožných trojuholníkových
Konzola kostola v Novom Meste nad Váhom. Snímka
z archívu SÚPSOP
poliach. Ústredné pole bolo zvýrazněné šířkou
i výškou. Takéto kompozície halových priesto-
rov s využitím centralizuj úcich hviezdicových
klenieb boli typickým prejavom vrcholiacej
sliezskej architektúry druhej polovice 14. storo-
čia, v prvom rade chrámových stavieb augusti-
niánov.
Aby priestor polygonu nestratil na svojej pů-
sobivosti, musela byť jeho klenba nasadená vy-