DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0069
61
na trojloďovú baziliku; teda ešte v neskorej
gotike, a nie už v baroku, ako sa doteraz před-
pokládalo. Svedčia o tom zachované múry s lo-
menými okennými otvormi v podstreší kostela.
Barok definitivně odstránil takmer všetky stopy
gotiky a vtlačil objektu dnešnú podobu.
Neskorogotické oktogonálne stavby takého
rozsahu, akými bol kostel na Karlové alebo
v Novom Meste nad Váhom, sa už v středo-
věkých dějinách neobjavujú. Možno aj prête,
lebo Stiborova stavebná činnost, hoci rozsiahla,
týkala sa najmä hradných opevňováních práč.
Pri sakrálnych stavbách na svojom rozsiahlo'm
majetku, na ktorom bol kráíom poverený aj
patronátmi nad kostolmi, musel sa věnovat zrej-
me najmä přestavbám a úpravám kostolov. Sti-
borov životopisec Sokolowski18 spomína 180
kostolov, ktoré vraj nechal postavit’ — išlo však
zrejme prevažne o přestavby.
Pri starších kostoloch, ktoré nechal Stibor
opravit, sa však aspoň v malom meradle uplat-
nila oktogonálna dispozícia, a to na přistáva-
ných pohřebných kaplnkách pri rožsiahlych go-
tických stavbách, napr. v Skalici, Holiči a prav-
děpodobně aj v Hlohovci. Aj tieto stavby však,
rovnako ako převážná váčšina slovenských go-
tických kostolov, boli neskór zbarokizované, a
tak až novodobé výskumy odkryli póvodnú
funkciu a podobu aspoň dvoch z nich, kaplniek
v Skalici a v Holiči.
Kaplnka sv. Anny v Skalici, postavená v su-
sedstve farského kostola, bola v baroku tak
dósledne přestávaná, že na dobu jej vzniku sa
dá usúdiť iba na základe niekofkých architek-
tonických článkov.
Malý oktogonálny objekt sol svátyňou s rov-
ným uzáverom si zachoval póvodné dvakrát
odstupňované piliere a zamurovaný neskoro-
gotický lomený portál. Tieto prvky — půdorys-
ná příbuznost, skutečnost, že podlá písomných
správ v polovici 15. storočia objekt už stál, ako
aj okolnost, že aj Skalica bola majetkom Stibo-
rovcOv — dovofujú předpokládat spätost s ok-
togónom v Novom Meste nad Váhom.19 Žial,
baroková přestavba so šokujúco převýšenou
kopulou znemožnila získat bližšie poznatky bez
híbkového sondážneho výskumu.
O to lepšie sa dá preniknúť k póvodnému go-
tickému jádru ďalšej cintorínskej kaplnky, dnes
nazývanej loretánskou, v susednom Holiči.
Půdorysné je kaplnka oktogónom o priemere
9 metrov, ku kterému sa na východe pripája
svátyňa, uzavretá piatimi stranami osemuhol-
níka. Poměr dlžky svätyne a lodě je roVnaký ako
na Karlové a v Novom Meste — 1:2. V nárožiach
lodě má kaplnka i dnes póvodné, dvakrát od-
stupňované oporné piliere. Archeologická son-
da zistila, že o niečo subtílnejšie oporné piliere
boli i na svätyni. V kaplnke sa nezachoval okrem
jedinej výnimky nijaký architektonický článok
v póvodnej podobě. Túto výnimku tvoří zaují-
mavé kruhové okienko s negoticky oblo mode-
lovaným prstencem ostenia, směruj úce na se-
verovýchod.
Napriek absencii póvodných článkov bolo
možné rekonstruovat zaklenutie lode i svätyne
kaplnky. Pri rekonstrukci! klenby svätyne sa
dá vychádzať z jej jednoduchého pódorysu
i analogií. Klenbový obrazec na základe zacho-
vaných, no silné porušených nábehov, vytvára
nepravidelný, nepoznaný typ „otvorenej“ ob-
kročnej klenby, presahujúcej cez tri klenbové
polia. V miestach víťazného oblúka boli rebrá
nasadené vyššie, aby sa tým odfahčil priehfad
doi svätyne. Takýto uvolněný přístup k poníma-
niu priestoru je charakteristický pre architek-
túru václavovskej doby s jej hravosťou tvarov,
no zároveň je obohatením o nové optické kva-
lity priestoru. Silné zotsekané kamenné kvádre,
pod každým nábehom rebra lodě iného tvaru,
svedčia o existencii konzol. Okná lodě i portál
boli neskoršími zásahmi takmer úplné zničené.
Vďaka tomu, že melónová baroková kopula lo-
de v podstatě rešpektovala póvodné gotické
vzopnutie klenby, máme možnost utvořit si
představu o pósobení tohto nevelkého' priesto-
ru. Poměr šířky a výšky lodě 1:1, ako aj origi-
nálně chápaná vzdušná klenba vytvárajú mimo-
riadne pósobivý, intímny a zároveň monumen-
tálny pries tor. I keď loď nie je členená nijakou
podpěrou, pohlady do svätyne i zo svätyne pó-
sobia malebnou nepravidelnosťou klenbového
obrazea. Na axonometrii móžeme aspoň čiastoč-
ne sledovat dvojnásobný kontrast spósobený na
jednej straně odfahčenou, no zároveň svetelne
tlmenejšou loďou a na druhej straně klenbovo'
na trojloďovú baziliku; teda ešte v neskorej
gotike, a nie už v baroku, ako sa doteraz před-
pokládalo. Svedčia o tom zachované múry s lo-
menými okennými otvormi v podstreší kostela.
Barok definitivně odstránil takmer všetky stopy
gotiky a vtlačil objektu dnešnú podobu.
Neskorogotické oktogonálne stavby takého
rozsahu, akými bol kostel na Karlové alebo
v Novom Meste nad Váhom, sa už v středo-
věkých dějinách neobjavujú. Možno aj prête,
lebo Stiborova stavebná činnost, hoci rozsiahla,
týkala sa najmä hradných opevňováních práč.
Pri sakrálnych stavbách na svojom rozsiahlo'm
majetku, na ktorom bol kráíom poverený aj
patronátmi nad kostolmi, musel sa věnovat zrej-
me najmä přestavbám a úpravám kostolov. Sti-
borov životopisec Sokolowski18 spomína 180
kostolov, ktoré vraj nechal postavit’ — išlo však
zrejme prevažne o přestavby.
Pri starších kostoloch, ktoré nechal Stibor
opravit, sa však aspoň v malom meradle uplat-
nila oktogonálna dispozícia, a to na přistáva-
ných pohřebných kaplnkách pri rožsiahlych go-
tických stavbách, napr. v Skalici, Holiči a prav-
děpodobně aj v Hlohovci. Aj tieto stavby však,
rovnako ako převážná váčšina slovenských go-
tických kostolov, boli neskór zbarokizované, a
tak až novodobé výskumy odkryli póvodnú
funkciu a podobu aspoň dvoch z nich, kaplniek
v Skalici a v Holiči.
Kaplnka sv. Anny v Skalici, postavená v su-
sedstve farského kostola, bola v baroku tak
dósledne přestávaná, že na dobu jej vzniku sa
dá usúdiť iba na základe niekofkých architek-
tonických článkov.
Malý oktogonálny objekt sol svátyňou s rov-
ným uzáverom si zachoval póvodné dvakrát
odstupňované piliere a zamurovaný neskoro-
gotický lomený portál. Tieto prvky — půdorys-
ná příbuznost, skutečnost, že podlá písomných
správ v polovici 15. storočia objekt už stál, ako
aj okolnost, že aj Skalica bola majetkom Stibo-
rovcOv — dovofujú předpokládat spätost s ok-
togónom v Novom Meste nad Váhom.19 Žial,
baroková přestavba so šokujúco převýšenou
kopulou znemožnila získat bližšie poznatky bez
híbkového sondážneho výskumu.
O to lepšie sa dá preniknúť k póvodnému go-
tickému jádru ďalšej cintorínskej kaplnky, dnes
nazývanej loretánskou, v susednom Holiči.
Půdorysné je kaplnka oktogónom o priemere
9 metrov, ku kterému sa na východe pripája
svátyňa, uzavretá piatimi stranami osemuhol-
níka. Poměr dlžky svätyne a lodě je roVnaký ako
na Karlové a v Novom Meste — 1:2. V nárožiach
lodě má kaplnka i dnes póvodné, dvakrát od-
stupňované oporné piliere. Archeologická son-
da zistila, že o niečo subtílnejšie oporné piliere
boli i na svätyni. V kaplnke sa nezachoval okrem
jedinej výnimky nijaký architektonický článok
v póvodnej podobě. Túto výnimku tvoří zaují-
mavé kruhové okienko s negoticky oblo mode-
lovaným prstencem ostenia, směruj úce na se-
verovýchod.
Napriek absencii póvodných článkov bolo
možné rekonstruovat zaklenutie lode i svätyne
kaplnky. Pri rekonstrukci! klenby svätyne sa
dá vychádzať z jej jednoduchého pódorysu
i analogií. Klenbový obrazec na základe zacho-
vaných, no silné porušených nábehov, vytvára
nepravidelný, nepoznaný typ „otvorenej“ ob-
kročnej klenby, presahujúcej cez tri klenbové
polia. V miestach víťazného oblúka boli rebrá
nasadené vyššie, aby sa tým odfahčil priehfad
doi svätyne. Takýto uvolněný přístup k poníma-
niu priestoru je charakteristický pre architek-
túru václavovskej doby s jej hravosťou tvarov,
no zároveň je obohatením o nové optické kva-
lity priestoru. Silné zotsekané kamenné kvádre,
pod každým nábehom rebra lodě iného tvaru,
svedčia o existencii konzol. Okná lodě i portál
boli neskoršími zásahmi takmer úplné zničené.
Vďaka tomu, že melónová baroková kopula lo-
de v podstatě rešpektovala póvodné gotické
vzopnutie klenby, máme možnost utvořit si
představu o pósobení tohto nevelkého' priesto-
ru. Poměr šířky a výšky lodě 1:1, ako aj origi-
nálně chápaná vzdušná klenba vytvárajú mimo-
riadne pósobivý, intímny a zároveň monumen-
tálny pries tor. I keď loď nie je členená nijakou
podpěrou, pohlady do svätyne i zo svätyne pó-
sobia malebnou nepravidelnosťou klenbového
obrazea. Na axonometrii móžeme aspoň čiastoč-
ne sledovat dvojnásobný kontrast spósobený na
jednej straně odfahčenou, no zároveň svetelne
tlmenejšou loďou a na druhej straně klenbovo'