Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 63
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0071
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
63


Severný palác Beckovského hradu. Snímka Š. Bukšár, SÜPSOP

paláca bol vyvýšený o 1,70 m a přístupný prav-
děpodobně padacím mostíkom. Na oboch stra-
nách přízemných priestorov, vybavených ako
obranné, bolí štrbinové strielne, smerujúce na
vstupná obranná část hradu. Nezávislost repre-
zentačných priestorov zabezpečoval aj dostatek
vody (cisterna), vybavenie kuchyňami, pecami
atď.
Přestavba hradu z rokov 1388—1414 vytvo-
řila uzavretý priestor nádvoria, ktorý odděloval
bydlisko hradného pána od bývania služebnic-
tva. Táto myšlienku možno sledovat v Cechách
na hradech pánov z Rožmberka a v Uhorsku na
hradech Zvolen, Víglaš a DiOsgyör.21 Z rozboru
hradných zlomkov možno z architektonickej

stránky konstatovat, že sa tu křížili vplyvy
sliezske (tehlová klenba s obkročným systémom
v kaplnke), podunajské (združené okná v palá-
ci, kterých prototypom sá okná na radnici
v Regensburgu, datované okolo roku 1400) a čes-
ké (zdurené listy na štítech priečneho paláca
a na svorníkoch v kaplnke).
Stibor sa rád obklopoval vynikajácimi osob-
nosťami. Předpokládáme, že mu nebolo ťažké
získat vynikajúcich pražských majstrov parlé-
řovskej školy, ktorým sa v pohnutých husit-
ských časoch doma naskytovalo málo příleži-
tostí.
Po Stiborovej smrti roku 1414 beckovské pan-
stvo převzal jeho syn, ktorý pokračoval vo zve-
loading ...