Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 67
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0075
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
67



Vývojové etapy čelnej fasády kaplnky Beckovského
hradu (1410, 1430—1450, 1530). Z archívu SÚPSOP

Riešenie sieťovej klenby beckovskej hradnej
kaplnky s obrazcom obzvlášť asymetrického tva-
ru je na svoju dobu velmi pokrokové. Na po-
klad akoby sa přestupovali dva systémy klenieb
českého obkročného typu. Zložitosť a tvar ob-
razca by poukazovali na bavorský typ, kde sa
však tento typ klenby vyskytuje až v polovici
15. storočia. Na Beckovskom hrade ide pravdě-
podobně o polský typ; připomíná totiž dost’ vý-
razné klenbu domu č. 17 v Krakove na hlavnom
náměstí. Pre tento dom a možno aj pre bec-

kovskú kaplnku mohla byť východiskovým ty-
pom obkročná klenba malého chóru krakovskej
katedrály z roku 1360, ako na to poukázal už aj
V. Mencl.22
Představu o přepychu, akým bola kaplnka
vybavená, možno si utvoriť nielen zo zvyškov
maliarskej výzdoby jednotlivých konzol a svor-
níkov bohatej sieťovej klenby, z ktorých ani dva
články neboli rovnako opracované. Na každom
bola použitá iná výzdoba, ba navýše — na ich
opracovaní vidieť, že šlo o viac rúk, ktoré sa na
ich stvárnení zúčastnili. Podobné aj na zdob-
ných sedíliách a zábradlí empory, ako aj na
tympanone nad západným vstupem sa vystrie-
dali majstři viacerých škol.
Kamenárske značky na niektorých opracova-
ných častiach pieskovca sú různorodého charak-
teru. Nevyskytujú sa však medzi nimi značky
pražskej parléřovskej huty alebo> niektorých do-
teraz známých hút, pósobiacich na Moravě (sv.
Jakub v Brně, Olomouc, Znojmo). Do okruhu
krakovskej huty, pósobiacej na augustiniánskom
kostole sv. Kataríny na Kazimierzi, dajú sa ty-
pologicky zaradiť značky č. 15, 16 a 24. To však
nevylučuje prácu českých majstrov, ktorí sa
mohli dostať na Beckov priamo z Ciech, ale skór
z Krakova, kam ich přizval Kazimír Velký na
výstavbu predmestia Kazimierz ešte před ro-
kom 1340 číže před príchodom Petra Parléřa do
Prahy. Tito majstri augustiniánského kláštora
sv. Tomáša v Prahe mohli v Krakove splynúť
s polskými Parléřovcami. Ci krakovskí Parlé-
řovci pochádzali tiež z německého Gmündu a či
boli v príbuzenskom pomere s Petrom Parlé-
řom, nedá sa zistiť.
Vieme, že v Krakove na opevnění města, ale
aj na prevažnej váčšine stavieb Kazimierza, na
kostoloch P. Márie, sv. Kríža, Božieho těla a spo-
rn inanej sv. Kataríny pósobil koíncom 14. sto-
ročia Henryk-Hynek Parier (Parlírer), ale spo-
mína sa aj Nicze Parler. Bohatá literatúra za-
oberajúca sa doteraz rodom Parléřovcov
nevyriešila rodinné súvislosti týchto vynikajú-
cich majstrov, spojených nielen menom, ale
aj vynikajúcimi sochárskymi a stavitelskými
schopnosťami. Doterajšia história pozná až šty-
roch Henrykov Parléřov, štyroch Jánov, Petra,
Michala, Pavla, Václava, Mikuláša a i. Všetci
loading ...