DOI Artikel:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0077
69
mundovského královského sídla postavil si aj
Stibor na Budíne reprezentačný palác, ktorý
mal stát na hlavnom náměstí, ako to spomína
G. Ethey a J. Csemegi.28 Kde palác stál, nedá sa
dnes už zistiť. Z listiny citovanej G. Wenzelom
však vysvitá, že roku 1399 vojvoda Stibor
z Beckova zaměnil svoje panstvo Diosek s mniš-
kami sv. Kláry v Starom Budíne za ich opát-
stvo.29 Je teda pravděpodobné, že na pozemkoch
póvodného opátstva by sa mal nachádzať ne-
skorší stiborovský palác.
4. Maliarska a sochárska výzdoba Beckovského
hradil
V prvej polovici 15. storočia nepósobili na zá-
padnom Slovensku významnější specialisti na
nástennú malbu. Stibor sa teda musel obrátit
na cudzie huty a je pravděpodobné, že sprostred-
kovatel’om bol jeho priateï, značné mladší Flo-
renťan Pippo de Spano-Ozoray (1379—1426).
Akým spôsobom sa podařilo beckovskému pá-
novi získat maliarov vynikajúcich schopností,
nedá sa už dnes zistiť.
Malby z hradnej kaplnky sa zachovali iba
v torze. Obrazy v okenných osteniach — už nie
svätcov, ale zrejme šlachticov — svedčia o· vy-
nikajúcom školení majstrov. Objavujú sa tu už
realistické snahy, ktoré akoby predbiehali re-
nesančně poňatie. Náboženský a filozofický re-
lativizmus gotického obdobia, zameraný len na
nadpozemský svět, začína sa nahradzovať zmys-
lovým poňatím. Tváře v terčoch okenných oste-
ní dokonca napovedajú, že výtvarné umenie do-
spieva v prvej polovici 15. storočia už aj na
Slovensku k portrétnemu realizmu.
Torzo póvodnej výmalby beckovskej kapln-
ky značí dóležitý vývojový stupeň v sloven-
ských výtvarných dějinách. Z póvodných go-
tických figurálnych a ornamentálnych malieb,
vyhotovených niekedy medzi rokmi 1400—1410,
keď pravděpodobně dostávali hradnú kaplnku,
sa dodnes zachovali iba vo fragmentech výmal-
by ostení, v náznaku výmafby v hornej časti
severnej a juznej strany interiéru kaplnky,
a značné množstvo úlomkov výmafby zo strednej
a dolnej časti interiéru, z kterých sa dá vyčítat,
že tu šlo o tri druhy maliarskej výzdoby. V dol-
nej časti asi do výšky 2 m tvořil jednofarebný
nátěr akýsi iluzívny závěs. Nad ním boli prav-
děpodobně figurálně výjavy s postavami přibliž-
né v životnej velkosti, ako na to poukazuje frag-
ment malby znázorňuj úci ukazováčik, palec
a část stredného prstu ruky. Medzi jednotlivý-
mi výjavmi v iluzívnych rámoch s meandrovi-
tou výzdobou bola pravděpodobně ornamentál-
na výzdoba z popínavých akantových rozvilín,
kterou bola pokrytá súčasne aj klenba a rebrá
kaplnky.
Fresková výzdoba teda pokrývala všetky ste-
ny, aj sieťoVú rebrovú klenbu. Dolná část, tvo-
riaca sokel alebo závěs, bola pokrytá bielou far-
bou s nádychom do Šeda. V miestach pod zásy-
pom, ktorý ju čiastočne aj konzervoval, sa za-
chovala takmer v kompaktnom stave.
Představu o výmalbe klenby si možno vytvo-
řit z úlomkov spadnutej omietky, kterých sa
zachovalo značné množstvo, a zo zachovanej po-
lychromie na rebrách, nachádzajúcich sa v su-
tinách v priestore kaplnky. Úlomky poukazuj ú
na to, že klenba bola tmavšia akoi výjavy na
bočných stěnách. Dnešný stav nám už iba dává
tušit bohatost maliarskej výzdoby stien, dažďom
už zmytej. Na zošednutej podkladovej vrstvě
miestami badat póvodné farby, připadne aj ne-
určité obrazce, napr. obrazec kruhovej podoby
na severnej straně kaplnky, zostavený z akých-
si geometrických obrazcov (kosoštvorcov) čier-
nej a bielej farby, kým výplň obrazca je v hne-
do-bielych odtieňoch.
Na južnej straně zachovaná omietka, pósobia-
ca dojmom šedej farby, nesie ešte stopy po zve-
tranej hnedej a čiernej a na jednom mieste dost
ostro vystupuje zelená a červená.
Torzá malieb v osteniach gotických okien na
východnej straně presbytéria sa zachovali na-
tolko, že sa z nich dá zretelne vyčítat podoba
akantovej ornamentálnej výzdoby, která je
stvárnením odlišná od akantových popínavých
ornamentálnych rastlín v stiborovskom paláci
hradu. Palác vznikol počas přestavby za Stibora
staršieho, ale maliarska výzdoba, v zelených od-
tieňoch na staršom staroružovom podklade, je
zrejme mladšieho dáta.
Výmalba v kaplnke, nanášaná priamo na pod-
mundovského královského sídla postavil si aj
Stibor na Budíne reprezentačný palác, ktorý
mal stát na hlavnom náměstí, ako to spomína
G. Ethey a J. Csemegi.28 Kde palác stál, nedá sa
dnes už zistiť. Z listiny citovanej G. Wenzelom
však vysvitá, že roku 1399 vojvoda Stibor
z Beckova zaměnil svoje panstvo Diosek s mniš-
kami sv. Kláry v Starom Budíne za ich opát-
stvo.29 Je teda pravděpodobné, že na pozemkoch
póvodného opátstva by sa mal nachádzať ne-
skorší stiborovský palác.
4. Maliarska a sochárska výzdoba Beckovského
hradil
V prvej polovici 15. storočia nepósobili na zá-
padnom Slovensku významnější specialisti na
nástennú malbu. Stibor sa teda musel obrátit
na cudzie huty a je pravděpodobné, že sprostred-
kovatel’om bol jeho priateï, značné mladší Flo-
renťan Pippo de Spano-Ozoray (1379—1426).
Akým spôsobom sa podařilo beckovskému pá-
novi získat maliarov vynikajúcich schopností,
nedá sa už dnes zistiť.
Malby z hradnej kaplnky sa zachovali iba
v torze. Obrazy v okenných osteniach — už nie
svätcov, ale zrejme šlachticov — svedčia o· vy-
nikajúcom školení majstrov. Objavujú sa tu už
realistické snahy, ktoré akoby predbiehali re-
nesančně poňatie. Náboženský a filozofický re-
lativizmus gotického obdobia, zameraný len na
nadpozemský svět, začína sa nahradzovať zmys-
lovým poňatím. Tváře v terčoch okenných oste-
ní dokonca napovedajú, že výtvarné umenie do-
spieva v prvej polovici 15. storočia už aj na
Slovensku k portrétnemu realizmu.
Torzo póvodnej výmalby beckovskej kapln-
ky značí dóležitý vývojový stupeň v sloven-
ských výtvarných dějinách. Z póvodných go-
tických figurálnych a ornamentálnych malieb,
vyhotovených niekedy medzi rokmi 1400—1410,
keď pravděpodobně dostávali hradnú kaplnku,
sa dodnes zachovali iba vo fragmentech výmal-
by ostení, v náznaku výmafby v hornej časti
severnej a juznej strany interiéru kaplnky,
a značné množstvo úlomkov výmafby zo strednej
a dolnej časti interiéru, z kterých sa dá vyčítat,
že tu šlo o tri druhy maliarskej výzdoby. V dol-
nej časti asi do výšky 2 m tvořil jednofarebný
nátěr akýsi iluzívny závěs. Nad ním boli prav-
děpodobně figurálně výjavy s postavami přibliž-
né v životnej velkosti, ako na to poukazuje frag-
ment malby znázorňuj úci ukazováčik, palec
a část stredného prstu ruky. Medzi jednotlivý-
mi výjavmi v iluzívnych rámoch s meandrovi-
tou výzdobou bola pravděpodobně ornamentál-
na výzdoba z popínavých akantových rozvilín,
kterou bola pokrytá súčasne aj klenba a rebrá
kaplnky.
Fresková výzdoba teda pokrývala všetky ste-
ny, aj sieťoVú rebrovú klenbu. Dolná část, tvo-
riaca sokel alebo závěs, bola pokrytá bielou far-
bou s nádychom do Šeda. V miestach pod zásy-
pom, ktorý ju čiastočne aj konzervoval, sa za-
chovala takmer v kompaktnom stave.
Představu o výmalbe klenby si možno vytvo-
řit z úlomkov spadnutej omietky, kterých sa
zachovalo značné množstvo, a zo zachovanej po-
lychromie na rebrách, nachádzajúcich sa v su-
tinách v priestore kaplnky. Úlomky poukazuj ú
na to, že klenba bola tmavšia akoi výjavy na
bočných stěnách. Dnešný stav nám už iba dává
tušit bohatost maliarskej výzdoby stien, dažďom
už zmytej. Na zošednutej podkladovej vrstvě
miestami badat póvodné farby, připadne aj ne-
určité obrazce, napr. obrazec kruhovej podoby
na severnej straně kaplnky, zostavený z akých-
si geometrických obrazcov (kosoštvorcov) čier-
nej a bielej farby, kým výplň obrazca je v hne-
do-bielych odtieňoch.
Na južnej straně zachovaná omietka, pósobia-
ca dojmom šedej farby, nesie ešte stopy po zve-
tranej hnedej a čiernej a na jednom mieste dost
ostro vystupuje zelená a červená.
Torzá malieb v osteniach gotických okien na
východnej straně presbytéria sa zachovali na-
tolko, že sa z nich dá zretelne vyčítat podoba
akantovej ornamentálnej výzdoby, která je
stvárnením odlišná od akantových popínavých
ornamentálnych rastlín v stiborovskom paláci
hradu. Palác vznikol počas přestavby za Stibora
staršieho, ale maliarska výzdoba, v zelených od-
tieňoch na staršom staroružovom podklade, je
zrejme mladšieho dáta.
Výmalba v kaplnke, nanášaná priamo na pod-