DOI article:
Kodońová, Mária: Beckovský výtvarný okruh v neskorej gotike
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0085
77
Torzo drobnej plastiky z Beckovského hradu. Snímka
D. Tóth, SÚPSOP
tiky. Úlomok v šírke 16 cm znázorňuje část hla-
vy, snáď hlavy býčka. Na plastike už badat
sklony k realizmu so značným plastickým obje-
mem a prirodzenou váhou hmoty. Ciara sa tu
používá iba na zdôraznenie vypuklého reliéfu
plastiky, čím je potlačená jej dynamika. Ťažká
hmota, naširokoi posadené bezvýrazné oči a tvr-
dé čiary, naznačujúce ochlpenie hornej časti
hlavy, dávajú celej plastike výraz nehybného
pokoja.
V období neskorej gotiky Slovensko přestává
byť okrajovou oblasťou, do ktorej prenikali vý-
dobytky uměleckého vývinu spravidla ohesko-
rene. Obdobie doháňania európskeho vývinu sa
počas prvej polovice 15. storočia skončilo. Zá-
važným momentem vo vývine nasej architektú-
ry zostáva fakt, že aj parléřovské formy, pře-
filtrované cez ďalšie stavitelské centrá, sa ne-
preberali trpné.
Na stiborovských stavbách už badat nové ne-
skorogotické poňatie priestoru, ktotý je ucele-
ný a plný světla. Mizne jeho závislost od klen-
bových konštitúcií, čím sa uplatňuj ú maliarske
a plastické prvky.
Stiborovské stavby zlučujú zrejme dva prúdy
parléřovských tradicii, ktoré vyšli povodně
z Gmiindu: směr Petra Parléřa a jeho synov
z územia Ciech so smerom reprezentovaným
Henrykom Parlerom na pofskom území. Obi-
dva stavebné prúdy, přetavené domácími tradí-
ciami, sa v ďalšej generácii stretávajú právě na
území Slovenska na stavbách Stibora z Beckova.
Staršia literatúra hovoří niekedy o stavbách
v Krakove na Kazimierzi ako o stavbách čes-
kých, parléřovských. K tomuto omylu zrejme
dochádza právě zo společného mena — Parléř.
V čase, keď Petr Parléř začína pósobiť na čes-
kých stavbách (po roku 1356), stavebná činnost
na Kazimierzi už vrcholí. Kazimír Velký při-
zval sice už v polovici 14. storočia do Krakova
stavebných a kamenárskych majstrov z Ciech,
nešlo tu však ešte o ParléřoVcov. Je možné, že
podobné ako Karol IV., aj Kazimír Velký sa
obrátil při výbere majstrov aj na švábsky Gmünd
a že právě takto sa dostávajú Parléřovci i do
Polska.
Žlučením parléřovských tradicií českých, pol-
ských a výdobytkov stavebnéj huty viedenskej,
ako aj miestnych tradicií vytvára sa takto už
zavčasu na Pováží zrelý, rozvinutý neskorogo-
tický sloh, aj keď ešte nesmelo.
Torzo drobnej plastiky z Beckovského hradu. Snímka
D. Tóth, SÚPSOP
tiky. Úlomok v šírke 16 cm znázorňuje část hla-
vy, snáď hlavy býčka. Na plastike už badat
sklony k realizmu so značným plastickým obje-
mem a prirodzenou váhou hmoty. Ciara sa tu
používá iba na zdôraznenie vypuklého reliéfu
plastiky, čím je potlačená jej dynamika. Ťažká
hmota, naširokoi posadené bezvýrazné oči a tvr-
dé čiary, naznačujúce ochlpenie hornej časti
hlavy, dávajú celej plastike výraz nehybného
pokoja.
V období neskorej gotiky Slovensko přestává
byť okrajovou oblasťou, do ktorej prenikali vý-
dobytky uměleckého vývinu spravidla ohesko-
rene. Obdobie doháňania európskeho vývinu sa
počas prvej polovice 15. storočia skončilo. Zá-
važným momentem vo vývine nasej architektú-
ry zostáva fakt, že aj parléřovské formy, pře-
filtrované cez ďalšie stavitelské centrá, sa ne-
preberali trpné.
Na stiborovských stavbách už badat nové ne-
skorogotické poňatie priestoru, ktotý je ucele-
ný a plný světla. Mizne jeho závislost od klen-
bových konštitúcií, čím sa uplatňuj ú maliarske
a plastické prvky.
Stiborovské stavby zlučujú zrejme dva prúdy
parléřovských tradicii, ktoré vyšli povodně
z Gmiindu: směr Petra Parléřa a jeho synov
z územia Ciech so smerom reprezentovaným
Henrykom Parlerom na pofskom území. Obi-
dva stavebné prúdy, přetavené domácími tradí-
ciami, sa v ďalšej generácii stretávajú právě na
území Slovenska na stavbách Stibora z Beckova.
Staršia literatúra hovoří niekedy o stavbách
v Krakove na Kazimierzi ako o stavbách čes-
kých, parléřovských. K tomuto omylu zrejme
dochádza právě zo společného mena — Parléř.
V čase, keď Petr Parléř začína pósobiť na čes-
kých stavbách (po roku 1356), stavebná činnost
na Kazimierzi už vrcholí. Kazimír Velký při-
zval sice už v polovici 14. storočia do Krakova
stavebných a kamenárskych majstrov z Ciech,
nešlo tu však ešte o ParléřoVcov. Je možné, že
podobné ako Karol IV., aj Kazimír Velký sa
obrátil při výbere majstrov aj na švábsky Gmünd
a že právě takto sa dostávajú Parléřovci i do
Polska.
Žlučením parléřovských tradicií českých, pol-
ských a výdobytkov stavebnéj huty viedenskej,
ako aj miestnych tradicií vytvára sa takto už
zavčasu na Pováží zrelý, rozvinutý neskorogo-
tický sloh, aj keď ešte nesmelo.