Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 78
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0086
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
78

POZNÁMKY
1 Táto štúdia je skrátenou verziou autorkinej práce
Beckovské panstvo a jeho- přínos do kultúrnych dějin
neskorogotického obdobia na Slovensku z roku 1979,
ktorá je výsledkom uvedeného výskumu.
2 Nálezové správy v archíve SÚPSOP v Bratislavě,
spracované S. Tóthovou.
3 S plnou emporou, bez odlahčujúcich oblúkov a
s bohatou figurálnou výmalbou, dodnes zachovanou,
možno v celom rozsahu pod vrstvou 5—10 mm omietky,
ktorá je v kompaktnom stave takmer po celom obvo-
de. Šerý, rovným stropom překrytý, len malým štrbi-
novým okienkom na východnej straně osvětlený prie-
stor vytvára intimně prostredie v rámci malebného
hradu, ktorého sa dotkli přestavby všetkých slohových
období.
4 CHALOUPECKÝ, V.: Staré Slovensko. Bratislava
1923, s. 88.
8 Žigmund povolal na stavbu novej bratislavskej
rezidencie majstrov najmä z Ciech, Francúzska a Ba-
vorska, ktorí pracovali od roku 1434 pod vedením
Konráda z Erlingu. Pozři FIALA, A.: Žigmundovská
přestavba Bratislavského hradu. Vlastivědný časopis,
17, 1968, s. 161; MENCL, V.: Dóm sv. Martina v Bra-
tislavě. Tamže, s. 148.
G V Košiciach pósobila hutá na stavbě dómu už od
roku 1390.
7 SOKOLOWSKI, Μ.: Scibor ze Sciborzic i Pippo
Spano, tudziež kilka siow o kronice Ulricha v. Ri-
chental. Sprawozd-ania komisi! historii sztuk v Polsce,
8, zv. 1, s. 69.
8 FESSLER KLEIN: Geschichte von Ungarn. Bd. 2.,
1869, s. 250.
9 V čase križiackych vojen všetci Poliaci z Uhor-
ska sa vracajú pomoct svojej vlasti, kým Stiboi· —
rodom Poliak — ju napáda.
10 Na jednej z ilustrácií vidno Stibora II. medzi
uhorskými hodnostármi kráčajúcimi za Žigmundom.
Je znázorněný ako· starší fúzatý muž v dlhých šatách
s plášťom, na hlavě má cudný klobúk s hrkálkami. UL-
RICH VON RICHENTAL: Chronik des Constanzer
Konzils. Stuttgart 1882, s. 38, 39.
11 V staršej literatuře sa postavy obidvoch Stiborov-
cov často prelínajú.
12 WENZEL, G.: Stibor vajda. Budapest 1874, s. 42
a n., 49, 65, 103, 133.
13 Vizitácie z roku 1766, konané na základe naria-
denia cisárovnej Márie Terézie nitrianskym biskupom
Jánom Gu-astinym.
14 MENCL, V.: Gotická architektura horného a
stredného Považia. Vlastivědný časopis, 18, 1969, s. 108.

15 BOGTS, H. : Ausgrabungen in der Heribertskir-
che in Köln — Deutsch. Deutsche Kunst und Denk-
malpflege, 1937, s. 243 a n.
16 MENCL, V.: Česká architektura doby lucem-
burské. Praha 1948, s. 72.
17 Ešte roku 1394 Přemysl Opavský založil kostol sv.
Kríža v Kateřinkách pri Opavě na oktogonálnom
pódoryse. Za dodatočné upozornenie vďačím dr. Jo-
sefovi Krásovi.
18 SOKOLOWSKI, Μ.: c. d.
19 Materiály z archívu SÚPSOP. Základný súpis,
poznámky V. Mencla.
20 Materiály z archívu SÚPSOP. Archeologický vý-
skům spracovalia š. Tóthová, umelecko-historický a ar-
chitektonický I. Gojdič a S. Paulusová.
21 Na Beckove sa krížia české vplyvy s uhorskými
z okolia krála Žigmunda. Príkladom prelínania sa čes-
kého a uhorského stavebného typu bol aj biskupský
hrad Melice pri Vyškove na Moravě, známy len z vy-
kopávok. Tu aj nálezy keramiky a najmä kachlíc po-
ukazuji! viac na spätost s uhorským dvorom ako
s českým. ZHÁNĚL, J. : Biskupský hrad Melice. Zprá-
vy Vlastivědného muzea ve Vyškově. Zoš. 71, 72, 73.
22 MENCL, V.: c. d. pozn. 14.
23 PROKOP, A.: Die Markgrafschaft Mähren in
kunlstgeschichtlicher Beziehung. Wien 1904, s. 353;
KOTRBA, V.: Kdy přišel Petr Parléř do Prahy. Umě-
ní, 19, 1971, s. 109.
24 DOBROWOLSKI, T.: Sztuka Krakowa. Krakow
1971, s. 80.
25 Výskumy Grzegorza Utha v augustiniánskom ar-
chíve v Prahe ukázali, že už roku 1343 mal tento
rád svojho prvého prepošta krakovského konventu,
Simona Spo-reru. Zrejme vtedy sa začalo- so· stavbou
kostola a kláštora.
26 UTH, G.: Szkic historiczno-biograficzny zákonu
augustianskiego w Polsce. Krakow 1930, s. 32.
27 Spis v archíve kláštora. UTH, G. : c. d., Catalogus
chronologicus.
28 CSEMEGI, J. : A Budavári fötemplom közepkori
épitésztôrténete. Budapest 1955, s. 103; ETHEY, G. —
CSEMEGI, J.: A stibor csalâd épitkezései adatok a fel-
vidéki gôtikus épitészet tôrténetéhez. A Magyar mer-
nôk és épitészegylet közlönye, 1943, 1, s. 1—10.
29 WENZEL, G. : c. d., listina č. 82.
30 KODOÍJOVÁ, Μ.: Krásna madona z Beckova.
Ars ’ 72—74, s. 257—261.
31 KAHOUNOVÁ, D.: Nové Město nad Váhom a je-
ho stavebný vývoj. Vlastivědný časopis, 10, 1961, s. 91—
92

BenKOBCKHÍí OKpyr b no3AHeň tothkc

3ra paóoTa íiBjíaeTCíi peayjtbTaTOM MHorojieTHero hc-
cjic„T.onaHnsi yKpenjieHnoro 3aMKa Bchkob c ocoóoh ycra-
ΗΟΒΚΟΗ Ha ΠΟ3ΛΗΗΗ TOTHAeCKHIl nepHOA. B TO BpeMÍI HOMeC-
Tbe Bchkob BMecre c 15 yKpenjieHtiMH 33μιομη c πρκ-
ÓJIH3HTeJIbHO 300 AepeBHHMH, paCnOnOJKeHHblMH B ΛΟΛΗΗβ
peKH Bar h oójiacTH, npHJieraiomeH κ Mopaße, πριι-
Ha/viwKajio ceMbe C™6op. H3 MarepnanoB, πρκοόρετβΗΐΐΗΧ
b xoAe HCCJie/iOBaHHíi-apxHTeKTypHoro, CKyjibmypHoro h
xyAOMecTBeHHO-stHBonHCbHoro xapaKTepa, nocjie TiiiaTe.'ib-

Horo anajiH3a paeno ιοκ h noc.-ie cpaBHHTejibHoro HsyAeHHH
cpeAHeeBponeftcKoro Marepnajia óbuio ycTanoBAeno, >ito
xyamKecTBeHHbie npon3BeAeHHsi, cos-AaHHbie b noMecTbe
CïHÔOpOBHeB AOCTHTJIH BblCOKOTO ypOBHM H HBJWIOTC5I Β3>Κ-
HblM BK.iaAOM B KyAbTypHVIO HCTOpHIO CAOBaKHH.
Bkabaom CTpoHTeAbCKOii MacrepcKoft, cos^aBmeft apxH-
TeKTypHbie npon3BeAeHiui na eßponeiicKOM ypoene, íibahiot-
cíi Aßa Tuna pepKOBHoň apxHTeKTypti. 3toh MacTepcKoíi
-npnnaAAe>KaT TaioKe óOAee MejKiie uepKOBHbie 3Λ3ηηα
loading ...