Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 82
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0090
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
82

staršími autormi sú kusé a o založení kostela
nehovořia nič. Novšie sa problematike datova-
nia kostela a tým i zaradenia do vývinu archi-
tektury věnovali najmä V. Mencl6 a J. Bureš7,
ich úsilie však determinovala skutočnosť, že pri
hodnotení sa mohli oprieť iba o to, čo mohli
vidieť, teda o svátyňu kostola. Gotický reliéf
včleněný do barokovoklasicistickej čelnej fasá-
dy datoivanie iba znejasňoval; nevedelo sa, či
vóbec patří k architektúre objektu. Dalším pro-
blémem bolo dominantně postavenie košického
dómu sv. Alžběty. Tu sa vždy předpokládala
jeho prioritná pozícia v sakrálnej architektúre
východoslovenského okruhu. Najnovšie nálezy
navodili možnost novej interpretácie vzťahov
medzi oboma stavbami.
Košický františkánsky kostel stál povodně na
severovýchodnota okraji města pri jeho hrad-
bách, zaujímal teda polohu charakteristickú pře
mendikantské stavby. Len neskoršie bol včle-
něný do radovej zástavby šošovkovitého ná-
mestia, postupné zváčšujúcehoi svoju plochu.
Pódorys kostola pozostáva z 36 m dlhej a 15
m širokej Iode a z 25,5 m dlhej a 9,70 m širokej
svätyne zaklenutej dvorná polami gotickej reb-
rovej klenby a ukončenej paťosminovým zá-
verom. Dispozíciu doplňa mohutná kvadratická
veža, situovaná do severovýchodného kúta me-
dzi svátyňu a loď. Povodně bola i loď kostola
zaklenutá gotickou klenbou; předpokládáme, že
bola asi o 1,5 až o 2 m vyššia ako klenba vo
svátyni. Obvodové múry objektu sú z neopra-
covaného lomového kameňa,8 takmer bez spo-
jivovej malty.9 Murivo vo svátyni dosahuje pó-
vodnú výšku. Teleso veže je přepojené so se-
verným obvodovým múrom svätyne bez škáry,
teda murivo svätyne vyrastalo súčasne s tele-
som veže. Obvodové múry lodě bolí pri neskor-
šej barokovej přestavbě sčasti deštruované. Zá-
padný štítový múr, tvoriaci čelnú fasádu, bol
taktiež zrušený až do výšky druhého oválného
barokového okna. Štítový múr medzi loďou
a svátyňou bol znížený, tvar štítu nad střechou
bol upravený a prispósobený výške sedlovej
střechy.
Hrúbka obvodových múrov bola v pomere
k výške priestoru malá (vo svátyni 1,20 m, po
obvode lodě 1,40 m). Oporný systém bol plné


Veža kostola (detail). Snímka P. Kresánek

vyvinutý iba po obvode svätyne z juhovýchod-
nej strany. K východnej straně veže bola při-
stávaná kaplnka, dispozičně včleněná už do vý-
chodnéhoi křídla kláštora. Loď kostola mala iba
šikmé operáky na nárožiach (ponechané pri baro-
kovej přestavbě); južná stená nemala oporný
systém, o severnú stenu sa opieralo pozdlžne
krídlo> kláštora. Vylahčené múry svätyne so sys-
témem prístenných rebier napriek značnej svět-
lej výške svätyne (18,77 m) si nevyžadovali pří-
liš vyvinutý oporný systém. Tlak rebier klenby
v polygone staticky zaisťujú prípory bežiace až
k podlahe, protitlaky zachytává vonkajší oporný
systém po obvode plášťa.
Kvadratickú šesťpodlažnú vežu stavali súčas-
ne so severnou stranou svätyne a východným
krídlom kláštora. Bez škáry sa z masy muriva
odděluje až nad ukončením druhého podlažia.
Ani v severozápadnom kúte nie je medzi muri-
vom veže a severným múrom škára. Nárožia ve-
že sú armované opracovanými kvádrami, jed-
notlivé podlažia vyznačuje obiehajúca kordóno-
vá římsa.10 Póvodná úroveň podlahy kostola
bola o 40 až 60 cm nižšie ako v súčasnosti.
Ako póvodné poslanie mendikantských řeholí
postupem času strácalo na intenzitě, tak sa aj
loading ...