DOI article:
Haberlandová, Helena: Stredoveký kostol františkánov v Košiciach
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0094
86
Kamenné pastofórium. Kresba Μ. Stofaniková
vo svátováclavskej kaplnke v chráme sv. Víta
— portál a prístenné kružby).
Dvakrát zalomené, profilované, v prvom zlo-
me mierne vyžfabené konzoly sedílií s jemnou
kresbou profilácie, skladajúcej sa z krátkých
ostrých plóšok, oblúnov a výžfabkov, zvýrazňu-
jú členitost skladby sedílie, ktorá sa v súhrn-
nom pósobení javí ako kompozičně vyvážený ce-
lok, majúci v skladbě interiéru chóru vymedzené
miesto, kde v sústave tvaroslovia prípor, kle-
nieb a říms spoluvytvára jedinečne pósobiacu,
výtvarné umotnenú architektúru. Kde hïadat
vývinové kořene tohto zvláštneho tvaru zalo-
menej konzoly? Hoci sa to zdá nepravděpodob-
né, musíme ich hladať v lineárnej gotike,
v ostrohovej konzole. Predchodcom nasej sedí-
lie je dvojitá sedília v kostole levočských mi-
noritov, ktorej dalším vývinovým štádiom je
pravoúhlá plytká sedília vo viedenskej Georgs-
kapelle, v ktorej záklenku ešte ostali lomené
trojlisty akoby zavesené do zalomených profilo-
vaných konzol. Na českej pôde sa jej mohla
podobat’ sedília z nedokončeného kostola v Pa-
nenskom Týnci, taktiež osadená do pravouhlej
niky s dvorná obiehajúcimi ju prútmi, zvierajú-
cimi hlboký výžfabok.
Hoci sedílie košického františkánského chó-
ru pósobia na prvý pohfad lineárně, použitie
nových prvkov, a to najmá motivu oblúčikové-
hO' vlysu a pretínavých prútov posúva ich na
koniec vývinového radu.
Za sedíliami, už v ďalšom poli polygonu, je
v stene osadené malé pravoúhlé pastofórium
s hlbokou nikou. Jeho pultová strieška, kratšia,
ako má sedília, končí sa v profilovanej římse.
Na jej ukončení sa začína profilácia polkruho'-
vého záklenku, ktorá zbieha vertikálně a ostá-
vá rovnaká i v parapetnej římse. V kútoch nad
polkruhom záklenku vytvára trojúhelník, profi-
láciu, ustupujúcu do< kameňa. Tvarom i kompo-
zičně vyvážené pastofórium je skutečnou ukáž-
kou kamenárskej práce. Profil lemujúcich šam-
brán, len málo změněný, opakuje začiatok pro-
filácie použitej pri sedíliách a na príporách klen-
by v lodi kostola. Parapetná šambrána je poru-
šená, jej profil je z úlomkov tehál a omietky.
Pódorys kostola františkánov je ukážkovým
typom dispozície, charakteristickej pre archi-
tektúru mendikantov. Dlhá, poměrně úzká loď,
na ktorú sa napája dlhý úzký chór, na prvý
pohlad pósobia ako dlžkou předimenzované,
avšak po prehodnotení ich vzájomných pome-
rov zistíme, že je to propolrčne vyvážený, vo
svojej skladbě jednotný pódorys.
Loď kolstola bola začiatkom 18. storočia zba-
rokizovaná.26 Gotická klenba bola podlá V. Wic-
ka27 zrušená zo statických dóvodov až před tou-
Kamenné pastofórium. Kresba Μ. Stofaniková
vo svátováclavskej kaplnke v chráme sv. Víta
— portál a prístenné kružby).
Dvakrát zalomené, profilované, v prvom zlo-
me mierne vyžfabené konzoly sedílií s jemnou
kresbou profilácie, skladajúcej sa z krátkých
ostrých plóšok, oblúnov a výžfabkov, zvýrazňu-
jú členitost skladby sedílie, ktorá sa v súhrn-
nom pósobení javí ako kompozičně vyvážený ce-
lok, majúci v skladbě interiéru chóru vymedzené
miesto, kde v sústave tvaroslovia prípor, kle-
nieb a říms spoluvytvára jedinečne pósobiacu,
výtvarné umotnenú architektúru. Kde hïadat
vývinové kořene tohto zvláštneho tvaru zalo-
menej konzoly? Hoci sa to zdá nepravděpodob-
né, musíme ich hladať v lineárnej gotike,
v ostrohovej konzole. Predchodcom nasej sedí-
lie je dvojitá sedília v kostole levočských mi-
noritov, ktorej dalším vývinovým štádiom je
pravoúhlá plytká sedília vo viedenskej Georgs-
kapelle, v ktorej záklenku ešte ostali lomené
trojlisty akoby zavesené do zalomených profilo-
vaných konzol. Na českej pôde sa jej mohla
podobat’ sedília z nedokončeného kostola v Pa-
nenskom Týnci, taktiež osadená do pravouhlej
niky s dvorná obiehajúcimi ju prútmi, zvierajú-
cimi hlboký výžfabok.
Hoci sedílie košického františkánského chó-
ru pósobia na prvý pohfad lineárně, použitie
nových prvkov, a to najmá motivu oblúčikové-
hO' vlysu a pretínavých prútov posúva ich na
koniec vývinového radu.
Za sedíliami, už v ďalšom poli polygonu, je
v stene osadené malé pravoúhlé pastofórium
s hlbokou nikou. Jeho pultová strieška, kratšia,
ako má sedília, končí sa v profilovanej římse.
Na jej ukončení sa začína profilácia polkruho'-
vého záklenku, ktorá zbieha vertikálně a ostá-
vá rovnaká i v parapetnej římse. V kútoch nad
polkruhom záklenku vytvára trojúhelník, profi-
láciu, ustupujúcu do< kameňa. Tvarom i kompo-
zičně vyvážené pastofórium je skutečnou ukáž-
kou kamenárskej práce. Profil lemujúcich šam-
brán, len málo změněný, opakuje začiatok pro-
filácie použitej pri sedíliách a na príporách klen-
by v lodi kostola. Parapetná šambrána je poru-
šená, jej profil je z úlomkov tehál a omietky.
Pódorys kostola františkánov je ukážkovým
typom dispozície, charakteristickej pre archi-
tektúru mendikantov. Dlhá, poměrně úzká loď,
na ktorú sa napája dlhý úzký chór, na prvý
pohlad pósobia ako dlžkou předimenzované,
avšak po prehodnotení ich vzájomných pome-
rov zistíme, že je to propolrčne vyvážený, vo
svojej skladbě jednotný pódorys.
Loď kolstola bola začiatkom 18. storočia zba-
rokizovaná.26 Gotická klenba bola podlá V. Wic-
ka27 zrušená zo statických dóvodov až před tou-