Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 94
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0102
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
94

žovania, poplatný staršej tradicii 14. storočia,
pre ktorý mohol byť předlohou reliéf z františ-
kánského1 2 3 4 5 kostola v Nancy z 13. storočia. Majster
reliéfu bol umelec s citom pre detail; jeho vý-
razný rukopis i stvárnenie postáv, ich gestá,
drapéria ruch, prezrádzajú skúseného sochára,
so zmyslom pre expresiu a napätie.
Architektúra košického františkánského kos-
tola je v svojej podstatě mendikantskou pre tra-
dovanie základných princípov, ktoré bolí nos-
ným pilierom jej vývinu a udržali sa napriek
paralelné sa vyvíjajúcej sakrálněj architektúre.
Architektonická forma tu vyplývala z funkcie
mendikantských stavieb, to však neznamená, že
postupom času nevstrebala do seba podněty do>-
bového slohového vývinu. Požiadavka jednodu-
chosti sa postupné vytrácala, tvaroslovné boha-
té mendikantské stavby hovoria o štědrých do-
nátorech.
Tvarové bohatstvo košickej architektúry a jej
příklon k novým slohotvorným prvkom prezrá-
dzajú, že na konci 14. a na začiatku 15. storočia
pracovala v Košiciach hutá, na ktorej čele stála
osobnost s vyspělým uměleckým cítěním.
Počnúc pôdorysno'u skladbou až po posledný
detail, skór už len cítěný, je architektúra objektu
výsledkom vzájemného prelínania sa tradičněj-
ších mendikantských prvkov z podunajskej ob-

lasti a novšieho' česko-sliezskeho vplyvu, spe-
ciálně vplyvu parléřovskej školy. Nezvyklé, nie
bežne používané tvaroslovie, napr. cimburie,
kružbový oblúčikový vlys, v priestore visiace
prúty, pokládá Bureš·14 za vplyv inzulárnej or-
namentiky, sprostredkovaný parléřovskou orga-
nizáciou. Základným podnetom málo byť úmy-
selné načretie do staršej, už nepoužívanej orna-
mentiky pre obohatenie tvaroslovného aparátu
neskórej gotiky. Ďalšou zvláštnosťou je použitie
rozdielnej ornamentiky a tvaroslovia, ako na
južnom portáli a príporách lodě. Móžeme před-
pokládat, že sa tak stalo záměrně na umocne-
nie výtvarného pósobenia. Kde hfadať analogie
ku košickej františkánskej architektúre, ešte
nevieme. Pozornost třeba zamerať na dóm sv.
Štefana vo Viedni, aj keď ho už móžeme radit
k neskorogotickej architektúre.
Architektúra františkánskej stavby v Koši-
ciach je vzácnou ukážkou medzinárodnej goti-
ky, čo plné potvrdzuje najmá jej portál na zá-
padně] fasádě, v ktorom sa spája realizmus
a stylistická konvencia, dva charakteristické ja-
vy, narážajúce na seba. Hra světla a tieňa na
profiloch tejto architektúry vytvára vyhraněný,
samostatný štýl. Jej hlavný portál preto mohol
byť zdrojom inšpirácie pre neskorogotické por-
tály dómu sv. Alžběty.

POZNÁMKY

1 Táto práca je skráteným výsekom zo záverečnej
správy umeleckohistorického výskumu, vypracovanej
autorkou pre Projektový ústav kultúry v septembri
1981. Skrátenú verziu štúdie autorka uveřejnila pod
názvom Františkánsky kostol v Košiciach. Výsledky
pamiatkového výskumu. Vlastivědný časopis, 1982, 3,
s. 108—112.
2 TURÖCZI, L. : Ungaria suis cum regibus compen-
dio data. Tyrnaviae 1768, s. 261.
3 KARÄCSONYI, J.: A szt. Ferencz rendjének tör-
ténete Magyarországon. Budapest 1922—1924. 1. zv.,
s. 122. Budovanie kostela a kláštora kladie k roku
1390 poukazujúc, že roku 1383 ešte košický františ-
kánsky kláštor v zozname B. Pisaniho chýba (Bart-
holomaei Pisani Conformitatum libro z r. 1383), no
roku 1401 je tam už uvedený. Do tohto zoznamu sa
postupné zapisovali všetky novopostavené kostoly
a kláštory z jednotlivých františkánských provincií.
4 KEMÉNY, L.: Mütorténeti adatok Kassa multjábol.
Archeológiai Értesito, 29, 1909, s. 434—435.
5 Archív města Košic, Supplementum Schramianum,
1405, č. 19165; KARÄCSONYI, J.: c. d., s. 122—123;
WICK, B.: Kassa torténete és miiemlékei. Kassa 1941,
s. 375.

6 MENCL, V.: Vztahy východného Slovenska ku go-
tike sliezsko-polskej vetvy. In: Zo starších výtvarných
dějin Slovenska. Bratislava 1965, s. 25—51.
7 BURES, J. : Středověké stavby slovenských mendi-
kantů. Bratislava 1966. Kandidátská dizertačná práca,
v rukopise.
8 Použili šedozelená bridlicu, zrejme z nedalekého
lomu.
9 Medzi lomovým kameňom je hlinopiesková malta,
teraz už sypká, bez stop po vápně.
10 Siedme podlažie přistávali roku 1859.
11 Dlhé presbytérium — chór mendikantských kos-
tolov — vzniká z funkčnej potřeby. Mniši sa modlili
ležiac tvárou k zemi, s roztiahnutými rukami. Dóvo-
dom bola aj snaha oddělit laický živel, ktorému vy-
hradili loď kostola.
12 V Nemecku sa charakteristické dlhé chóry v ar-
chitektúre mendikantov stavali už v 13. storočí.
13 BURES, J.: c. d.
14 MERINSKY, J. K.: Die zweischiffigen Kirchen
der Gotik in der christlichen Kunst. Cituje ho DONIN,
K. R.: Die Bettelsordenkirchen in Österreich. Baden
bei Wien, 1935.
15 Kamenné, bohato· profilované i zdobené veže kos-
loading ...