DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Tabulʹové malʹby v Sásovej
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0109
101
Horská krajina z pozadia. Snímka H. Fialová
Horská krajina s jazerom z pozadia. Snímka H. Fia-
lová
tak vedel podat aj člověka v nej. Postavy sú
organicky začleněné do prírodného prostredia,
zachytené v prirodzených pohyboch, zodpoveda-
júcich aj ich duševnému stavu. Sú to váčšinou
ïudia vyšších postáv, len starci sú územčistí.
Vačšina tváří představuje širokú škálu ludo-
vých typov, podaných vždy s určitou charakte-
rizáciou (napr. tvář sluhu zo scény vzkriesenia
mrtvého, široká nízká tvář s ostrým ncfeom,
pripomínajúca niektoré tváře Jörga Breua).
Popři póvabnej tváři Heleny a ušíachtilom vý-
raze Egídia, ktorí sa tu zjavujú v rozličných ná-
ladách, zaujímavá je tvář mladého pomocníka
s dlhými vlasmi na Obrazech Zázrak a Vztýčenie
kríža. Výrazné je modelovaná tvář muža v ka-
pucni; najma na obraze Zázrak kríža upútava
jej skúmavý pohlad. Charakteristická je mode-
lácia vlasov a brád paralelnými, striedavo svět-
lými a tmavými čiarami.
Oděvy postáv, dobové a súčasne naznačuj úce
sociálně zaradenie, sú v sýtych červených, fia-
lových, růžových, oranžových a žitých tónoch,
ktoré pósobivo kontrastujú so škálou zelených,
hnědých, modrých a sivých odtieňov krajiny.
Egídius je oblečený v bielom rádovom rúchu
benediktínov. Obdobu spósobu zalamovania
a pokrčenia záhybov na odevoch badat u Altdor-
fera aj Cranacha. Široké rukávy svátca pripo-
mínajú oděvy postáv Wolfa Hubera, druhého
najvýznamnejšieho maliara Podunajskej školy.
Jednotlivé obrazy sú kompohované tak, že
v prvom pláne sú rozmiestnené postavy stojace
na kamenistej pode, zarastajúcej trávou. Za ni-
mi sa týčia osamotené stromy alebo! suché vy-
soké pne až bizarných tvarov, pričom obnažené
konáre stromov vytvárajú působivé zofekupenia,
dobré odpozorované z prírody. Následuje po-
hlad do vofnej krajiny, ktorá inokedy vyrastá
priamo za postavami. Jednotlivé zložky krajiny
přitom dokreslujú celkovú náladu výjavu, kto-
rú ešte umocňuje působivé rozloženie mrakov
na nebi. Maliar, samozřejmé, vidí Jeruzalém
s okolím a juhofrancúzsku Provence očami stre-
doeurópskeho Obyvatela hór; podanie niekedy
až romantickej prírody, do ktorej nenásilné
a účinné včleňuje svoje scény, je jeho domé-
Horská krajina z pozadia. Snímka H. Fialová
Horská krajina s jazerom z pozadia. Snímka H. Fia-
lová
tak vedel podat aj člověka v nej. Postavy sú
organicky začleněné do prírodného prostredia,
zachytené v prirodzených pohyboch, zodpoveda-
júcich aj ich duševnému stavu. Sú to váčšinou
ïudia vyšších postáv, len starci sú územčistí.
Vačšina tváří představuje širokú škálu ludo-
vých typov, podaných vždy s určitou charakte-
rizáciou (napr. tvář sluhu zo scény vzkriesenia
mrtvého, široká nízká tvář s ostrým ncfeom,
pripomínajúca niektoré tváře Jörga Breua).
Popři póvabnej tváři Heleny a ušíachtilom vý-
raze Egídia, ktorí sa tu zjavujú v rozličných ná-
ladách, zaujímavá je tvář mladého pomocníka
s dlhými vlasmi na Obrazech Zázrak a Vztýčenie
kríža. Výrazné je modelovaná tvář muža v ka-
pucni; najma na obraze Zázrak kríža upútava
jej skúmavý pohlad. Charakteristická je mode-
lácia vlasov a brád paralelnými, striedavo svět-
lými a tmavými čiarami.
Oděvy postáv, dobové a súčasne naznačuj úce
sociálně zaradenie, sú v sýtych červených, fia-
lových, růžových, oranžových a žitých tónoch,
ktoré pósobivo kontrastujú so škálou zelených,
hnědých, modrých a sivých odtieňov krajiny.
Egídius je oblečený v bielom rádovom rúchu
benediktínov. Obdobu spósobu zalamovania
a pokrčenia záhybov na odevoch badat u Altdor-
fera aj Cranacha. Široké rukávy svátca pripo-
mínajú oděvy postáv Wolfa Hubera, druhého
najvýznamnejšieho maliara Podunajskej školy.
Jednotlivé obrazy sú kompohované tak, že
v prvom pláne sú rozmiestnené postavy stojace
na kamenistej pode, zarastajúcej trávou. Za ni-
mi sa týčia osamotené stromy alebo! suché vy-
soké pne až bizarných tvarov, pričom obnažené
konáre stromov vytvárajú působivé zofekupenia,
dobré odpozorované z prírody. Následuje po-
hlad do vofnej krajiny, ktorá inokedy vyrastá
priamo za postavami. Jednotlivé zložky krajiny
přitom dokreslujú celkovú náladu výjavu, kto-
rú ešte umocňuje působivé rozloženie mrakov
na nebi. Maliar, samozřejmé, vidí Jeruzalém
s okolím a juhofrancúzsku Provence očami stre-
doeurópskeho Obyvatela hór; podanie niekedy
až romantickej prírody, do ktorej nenásilné
a účinné včleňuje svoje scény, je jeho domé-