7
Úvahy o slovenskej pamätnikovej tvorbě
rokov 1945—1980
DANA BOŘUTOVÁ
Problematikou pamätnikovej tvorby sa u 'nás
v nedávnom období zaoberali mnohé články aj
samostatné publikácie1, zamerané raz na prierez
jej vývinom, i’nokedy na špecifiká jednotlivých
realizácií alebo monumentálnej tvorby vóbec.
Viaceré články reprezentuj ú úsilie o komplex-
ný pohl’ad na našu památníková tvorbu, naze-
rajúc na problematiku zo zorného uhla syntézy
architektúry a ostatných druhov výtvarného
umenia, resp. hladania podstaty ich vzájomného
vztahu2. Vývin pamätnikovej tvorby u nás do-
kumentujú přeměnami v přístupe k dielu, teda
přeměnami v ponímaní princípov syntézy, ne-
raz sa však rozchádzajú vo svojich záveroch
o směrovaní vývinových tendencií, resp. o prio-
ritě jednotlivých uměleckých druhov v rámci
súčasných trendov pamätnikovej tvorby3. Sna-
hou tejto práce je prispieť k rozboru danej pro-
blematiky pokusom o vysledovanie základných
vzájemných vzťahov a súvislostí, podmieňujú-
cich a ovplyvňujúcich tento druh tvorby v slo-
venských podmienkach. Nie je teda cielom práce
podat chronologický prehtad o realizáciách pa-
mátníkov (ťažko by bolo možné v tomto ohl'ade
priniesť ešte niečo nového) — preto chronolo-
gické htadisko považujeme za vedlajšie, pomoc-
né. Ide predovšetkým o postihnutie základných
princípov tvorby z hladiska budovania určitého
priestoru, priestoru ako základu pre uplatnenie
jednotlivých uměleckých druhov, ale aj priesto-
ru ako výsledku tvorby, priestoru, ktorý je for-
movaný uměleckými prostriedkami, naplněný
bohatým myšlienkovým obsahom a nabitý
zvláštnou atmosférou. Dóvodov pre volbu ta-
kéhoto přístupu k pojednávanej tematike je via-
cero; patří medzi ne najma skutočnosť, že pa-
mátníky, podobné ako iné architektonické resp.
výtvarné diela, sa uplatňuj ú v určitom širšom
rámci, od ktorého ich nemožno izolovat. Rozma-
nitým spôsobom a na róznej úrovni sa začleňujú
do priestoru, s ktorým ich spája množstvo vá-
zieb, vo váčšej či menšej miere determinujú-
cich umělecký koncept tvorcov.
Památníky a pomníky4 stelesňujú 1’udskú
tužbu zvíťaziť nad neúprosným pohybom času.
Sú mítnikmi historie, vypovedajú o dobách,
ideách a udalostiach, ktoré podnietili ich vznik,
vypovedajú o ïud’och, ktorých činy oslavujú, aj
o 1’ud’och, ktorých ruky ich stvořili.
V priebehu historického vývinu nadobúdali pa-
mátníky mnohoraké formy, z ktorých niektoré
zanikli so stáročiami a iné dodnes pretrvávajú
vo svojich póvodných alebo čiastočne transfor-
movaných podobách. Čo sa však od vekov ne-
změnilo, je predovšetkým snaha čo najvýraznej-
šie, přesvědčivým spôsobom zaznamenat určité
významné skutočnosti a idey, odovzdať posolstvo
dalším generáciám, ako aj snaha vytvořit dielo
pútajúce pozornost, včleněné do širšieho priesto-
ru, ktorý si určitým spôsobom podmaňuje, or-
ganizuje, šíriac okolo seba špecifickú atmosféru,
ktorá přitahuje a opantáva diváka a podporuje
tak účinnost’ celku. To všetko sa deje prostred-
níctvom súhrnu specifických výrazových pro-
striedkov, ktorými tvorcovia památníkov dispo-
nujú. Příklady z historie nás presviedčajú, že
táto formálno-kompozičná funkcia památníka si
Úvahy o slovenskej pamätnikovej tvorbě
rokov 1945—1980
DANA BOŘUTOVÁ
Problematikou pamätnikovej tvorby sa u 'nás
v nedávnom období zaoberali mnohé články aj
samostatné publikácie1, zamerané raz na prierez
jej vývinom, i’nokedy na špecifiká jednotlivých
realizácií alebo monumentálnej tvorby vóbec.
Viaceré články reprezentuj ú úsilie o komplex-
ný pohl’ad na našu památníková tvorbu, naze-
rajúc na problematiku zo zorného uhla syntézy
architektúry a ostatných druhov výtvarného
umenia, resp. hladania podstaty ich vzájomného
vztahu2. Vývin pamätnikovej tvorby u nás do-
kumentujú přeměnami v přístupe k dielu, teda
přeměnami v ponímaní princípov syntézy, ne-
raz sa však rozchádzajú vo svojich záveroch
o směrovaní vývinových tendencií, resp. o prio-
ritě jednotlivých uměleckých druhov v rámci
súčasných trendov pamätnikovej tvorby3. Sna-
hou tejto práce je prispieť k rozboru danej pro-
blematiky pokusom o vysledovanie základných
vzájemných vzťahov a súvislostí, podmieňujú-
cich a ovplyvňujúcich tento druh tvorby v slo-
venských podmienkach. Nie je teda cielom práce
podat chronologický prehtad o realizáciách pa-
mátníkov (ťažko by bolo možné v tomto ohl'ade
priniesť ešte niečo nového) — preto chronolo-
gické htadisko považujeme za vedlajšie, pomoc-
né. Ide predovšetkým o postihnutie základných
princípov tvorby z hladiska budovania určitého
priestoru, priestoru ako základu pre uplatnenie
jednotlivých uměleckých druhov, ale aj priesto-
ru ako výsledku tvorby, priestoru, ktorý je for-
movaný uměleckými prostriedkami, naplněný
bohatým myšlienkovým obsahom a nabitý
zvláštnou atmosférou. Dóvodov pre volbu ta-
kéhoto přístupu k pojednávanej tematike je via-
cero; patří medzi ne najma skutočnosť, že pa-
mátníky, podobné ako iné architektonické resp.
výtvarné diela, sa uplatňuj ú v určitom širšom
rámci, od ktorého ich nemožno izolovat. Rozma-
nitým spôsobom a na róznej úrovni sa začleňujú
do priestoru, s ktorým ich spája množstvo vá-
zieb, vo váčšej či menšej miere determinujú-
cich umělecký koncept tvorcov.
Památníky a pomníky4 stelesňujú 1’udskú
tužbu zvíťaziť nad neúprosným pohybom času.
Sú mítnikmi historie, vypovedajú o dobách,
ideách a udalostiach, ktoré podnietili ich vznik,
vypovedajú o ïud’och, ktorých činy oslavujú, aj
o 1’ud’och, ktorých ruky ich stvořili.
V priebehu historického vývinu nadobúdali pa-
mátníky mnohoraké formy, z ktorých niektoré
zanikli so stáročiami a iné dodnes pretrvávajú
vo svojich póvodných alebo čiastočne transfor-
movaných podobách. Čo sa však od vekov ne-
změnilo, je predovšetkým snaha čo najvýraznej-
šie, přesvědčivým spôsobom zaznamenat určité
významné skutočnosti a idey, odovzdať posolstvo
dalším generáciám, ako aj snaha vytvořit dielo
pútajúce pozornost, včleněné do širšieho priesto-
ru, ktorý si určitým spôsobom podmaňuje, or-
ganizuje, šíriac okolo seba špecifickú atmosféru,
ktorá přitahuje a opantáva diváka a podporuje
tak účinnost’ celku. To všetko sa deje prostred-
níctvom súhrnu specifických výrazových pro-
striedkov, ktorými tvorcovia památníkov dispo-
nujú. Příklady z historie nás presviedčajú, že
táto formálno-kompozičná funkcia památníka si