Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

30


6. Rudolf Uher: Hlava z cyklu Zem, 1945. Foto J. Uč-
níková.

fa Uhra, ktorý je — rovnako ako principy oboch
predchádzajúcich — přítomný v estetickej rovině
francúzskeho umenia na přelome minulého a
nášho storočia: návrat k archetypálnemu so-
chárskemu tvaru. Tieto tri rozdielne stanoviská
k soche a k sochárovej práci dali ďalšiemu vý-
vojů slovenského povojnového sochárstva rozho-
dujúce impulzy. Princip spočívajúci v modelo-
vaní sa stal zázemím pre jeho lyrickú polohu,
princip jednoznačné formulovaného plného tva-
ru pre jeho racionálnejšie tendencie. Přítom-
nost archetypálnych tvaroslovných východísk
sa ukázala aktuálnou tam, kde slovenské sochár-
stvo hfadalo inšpiráciu vo vlastnej kultúrnej
tradicii — v slovenskom ïudovom umění.
V rokoch 1945—1947 pracoval Rudolf Uher
na cykle Zem, do ktorého patria hlavy (napr.
Hlava z roku 1945, pieskovec) a dievčenské fi-
gúry mierne podživotnej velkosti (Dievčatko

s vtáčikom, Dievčatko s jablčkom, KTačiace diev-
čatko, všetky z roku 1947). Hlava z cyklu Zem
patří k najzaujímavejším skulptúram celého
slovenského sochárstva prvých rokov povojno-
vého obdobia. Charakterizuje ju ťažký ovoidný
tvar, přísná symetria črt ženskej tváře, nekulti-
vovaný povrch hrubšie spracovanej štruktúry,
napospol znaky povýšené výsostné uměleckým
zámerom do polohy jedinečného symbolu ži-


7. Rudolf Uher: Klačiace dievčatko, 1947. Foto J. Uč-
níková.