DOI Artikel:
Gazdík, Igor: Moderná slovenská kresba: (poznámky k rokom 1945-1980)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0153
41
ako u Vincenta, do polôh symbolickejšieho pre-
hodnotenia. V pozadí bezútešných krajin vystu-
puji! ako tlmočníci nádeje a túžby po slobodě
skupinky jazdcov — záchrancovia či vy kup i-
telia?
V temperamentnej štetcovej kresbe široké
a dynamické prúdenie výrazné kontúrovaných
postáv pripomenie Veroniku Vincenta Hložní-
ka. Aj tu sa ozve niečo z Daumiera a Rouaulta,
a sprostredkovane aj z Majerníka. Vířivá čiara
perokresieb, spoza ktorej vyznieva len niekol’ko
načrtnutých tvarov, nezmocňuje sa len postáv
jazdcov, ale prúdi v celom priestore. Popři tom-
to expresívnom pretlmočení a súčasne vedno
s ním vstúpi do popredia aj problém picassov-
ského zrátavania tvarov a ich násobenia (najmä
v zátišiach). Kresba Ferdinanda Hložníka rokov
1948—1949 završila takto vzájomnú koreláciu
expresívnejšieho a racionálnejšieho smerovania
v rámci generačných úsilí (na další vývin jeho
kresby poukážeme v ďalšej časti našej práce).
V doterajšom prezentovaní kresby maliarov
generácie druhej světověj vojny sme nachádzali
jednak polohy nebývalého expresívneho napätia,
jednak racionálneho dovolávania sa podstaty
a zákonitosti. V prvej polarizácii nemožno však
obísť kresliarske dielo dvoch azda najspontán-
nejších umelcov — Nováka a Chrněla. V Povstá-
ní padlý Ján Novák patří v prvej polovici šty-
ridsiatych rokov k naj intuitivnějším umelcom
generácie. Expresívne zdroje vytryskujú v jeho
kresbe v najspontánnejšej forme — je ešte vý-
bušnejšia ako u V. Hložníka a temperamentnej-
šia ako u Chrněla. Novákova kresba, a najma
kresba, lebo ona preberá na seba ťažisko krátkého
a nedokončeného rozletu, dává svědectvo o „nad-
priemernom talente umelca“,15 ktorému osud
nedožičil dopovedať to, čo tak velkolepo začal.
V rokoch 1942—1944 reaguje Novák otvorene
na vojnové dianie, na tragiku útrap a umiera-
nia. Žobráci s barlami sa stávajú indexom utr-
penia a zmrzačenia člověka. Opuštění vyhnanci
a úbožiaci blúdia čiernymi priestormi tmy a bez-
nádeje. Starci, nesúci kříž, personifikujú smrť.
Vierozvestcovia rozosievajú zasa nádej. Kon-
trasty života a smrti, žialu a nádeje, zmrzačenia
a znovuzrodenia nadobúdajú neobyčajne drama-
ticky vyhrotené podoby. Ak ešte v rokoch 1941
4. Ján Novák: Raněný (Noc), kresba drievkom tušom,
1941—1942. Foto1 R. Kedro.
5. Ján Novák: Žobrák, kresba štetcom tušom, 1944. Fo-
to· F. Hideg.
ako u Vincenta, do polôh symbolickejšieho pre-
hodnotenia. V pozadí bezútešných krajin vystu-
puji! ako tlmočníci nádeje a túžby po slobodě
skupinky jazdcov — záchrancovia či vy kup i-
telia?
V temperamentnej štetcovej kresbe široké
a dynamické prúdenie výrazné kontúrovaných
postáv pripomenie Veroniku Vincenta Hložní-
ka. Aj tu sa ozve niečo z Daumiera a Rouaulta,
a sprostredkovane aj z Majerníka. Vířivá čiara
perokresieb, spoza ktorej vyznieva len niekol’ko
načrtnutých tvarov, nezmocňuje sa len postáv
jazdcov, ale prúdi v celom priestore. Popři tom-
to expresívnom pretlmočení a súčasne vedno
s ním vstúpi do popredia aj problém picassov-
ského zrátavania tvarov a ich násobenia (najmä
v zátišiach). Kresba Ferdinanda Hložníka rokov
1948—1949 završila takto vzájomnú koreláciu
expresívnejšieho a racionálnejšieho smerovania
v rámci generačných úsilí (na další vývin jeho
kresby poukážeme v ďalšej časti našej práce).
V doterajšom prezentovaní kresby maliarov
generácie druhej světověj vojny sme nachádzali
jednak polohy nebývalého expresívneho napätia,
jednak racionálneho dovolávania sa podstaty
a zákonitosti. V prvej polarizácii nemožno však
obísť kresliarske dielo dvoch azda najspontán-
nejších umelcov — Nováka a Chrněla. V Povstá-
ní padlý Ján Novák patří v prvej polovici šty-
ridsiatych rokov k naj intuitivnějším umelcom
generácie. Expresívne zdroje vytryskujú v jeho
kresbe v najspontánnejšej forme — je ešte vý-
bušnejšia ako u V. Hložníka a temperamentnej-
šia ako u Chrněla. Novákova kresba, a najma
kresba, lebo ona preberá na seba ťažisko krátkého
a nedokončeného rozletu, dává svědectvo o „nad-
priemernom talente umelca“,15 ktorému osud
nedožičil dopovedať to, čo tak velkolepo začal.
V rokoch 1942—1944 reaguje Novák otvorene
na vojnové dianie, na tragiku útrap a umiera-
nia. Žobráci s barlami sa stávajú indexom utr-
penia a zmrzačenia člověka. Opuštění vyhnanci
a úbožiaci blúdia čiernymi priestormi tmy a bez-
nádeje. Starci, nesúci kříž, personifikujú smrť.
Vierozvestcovia rozosievajú zasa nádej. Kon-
trasty života a smrti, žialu a nádeje, zmrzačenia
a znovuzrodenia nadobúdajú neobyčajne drama-
ticky vyhrotené podoby. Ak ešte v rokoch 1941
4. Ján Novák: Raněný (Noc), kresba drievkom tušom,
1941—1942. Foto1 R. Kedro.
5. Ján Novák: Žobrák, kresba štetcom tušom, 1944. Fo-
to· F. Hideg.