Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 43
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0155
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
43

7. Ervin Semian: Jeseň (Kone), kresba perom tušom, 1944. Foto R. Kedro.


váli len Sokolovi, Majerníkovi a V. Hložníkovi.
Opúšťaním materiálneho základu predmetu
a rozbúreným rytmom čiernych kontúr předzna-
menává zároveň niečo, čo nájdeme až v Chme-
lových krajinách a mestách z rokov 1948—1949.
Kresba Viliama Chrněla sa vlastně dodnes
nedocenila a v doterajšej spisbe sa nachádzali
viac-menej vykonštruované súvislosti, namiesto
toho, aby sa poukázalo na ich skutočné pozadie
a na špecifickosť přínosu jeho kresby. Přitom
právě ona už v prvej polovici štyridsiatych ro-
kov předznamenává „vrcholné obdobie“ rokov
1945—1949. Obdobie súladu duchovnéj sily mo-
tivu a expresívneho napätia s racionálnym ko-
rigováním rozbúreného kompozičného celku.
Nechcel by som zaviaznuť pri kontaktoch

s nadrealistami, preto sa sústredím na vývin od
raných opuštěných krajin a chmúrnych miest
k městským vedutám viedenského pobytu, kto-
ré najbezprostrednejšie súvisia s problematikou
Chmelovho maliarskeho a kresliarskeho Mada-
nia po roku 1945. V kresbe perom či ceruzou
(ale aj uhlom) sa totiž už vo Viedni prebudí zá-
ujem o mestskú tematiku. Viaceré práce sú vý-
razom obdivu k Oskarovi Kokoschkovi. Skicáre
však umožňujú upozornit aj na ďalšie súvisy —
hlavně na zatia! nie celkom doceněný vplyv
Rouaulta, ktorý je taký silný, že viaceré kresby
sú dokladom priameho variovania jeho předloh.
Ale hlbšie súvisy existujú aj s prácami pražské-
ho Jana Baucha z rokov 1942—1944. Potom, po
poučení viacerými umelcami než ako sa zvyklo
loading ...