56



24. Daniel Fischer: Topologická vízia, kresba ceruzou
a computer, 1980. Foto P. Breier.

25. Milan Bočkay: Kresba XL, kresba farebnými ceru-
zami, 1981. Foto I. Hoffman.

rozšírovania funkcií a foriem kresby, ale aj dó-
sledkom možností vyjadrenia, ktoré kresba
v dnešnom umění sprostredkúva. Napokon, ob-
novenie významu kresby v súčasnom umění nie
je len akýmsi slovenským javom, ale javom ume-
nia ex aequo. I keď v svetovom umění nové
hodnoty kresby sú aj dósledkom krízy maliar-
stva sedemdesiatych rokov a inflácie grafických
technik,27 po kresbe sa zároveň siaha ako po
médiu, umožňujúcom pregnantné vyznanie sa
k réalité.
V prospěch kresby hovoří aj rozšírenie jej po-
sobnosti. Na kasselských dokumentech — jedinej
prehliadke takéhoto významu — boli kresby
vystavené v deviatich skupinách, ktoré pre ilu-
stráciu problematiky uvádzam: 1. umenie o umě-
ní (a. kopie a variácie, b. kresba o kresbe —
reflexie vlastného média), 2. od konštrukcie ku
koncepcii, 3. znak a gesto — písmo a šifra, 4. od

od krajiny ku kozmickým systémom, 5. obraz
člověka — vízia, konštrukcia, deformácia, 6. sku-
tečnost — klišé a reflexia, 7. hyperrealita, reali-
ta, irrealita, 8. línia, plocha, priestor (sochárska
kresba), 9. kresliarske stroje.28
O rozšíření posobnosti kresby podala najlepší
doklad výstava súčasnej slovenskej kresby roku
1979,29 kde k tu už uvádzaným kresliarom pri-
budlo viacero mladých umelcov — Ján Berger,
Milan Bočkay, Emil Fulka, Ivan Dulanský, Eu-
dovít Hološka alebo Veronika Witzová a na vý-
stave sa neprezentujúci Jozef Bubák, Daniel
Fischer, Viktor Hulík, Rudolf Sikora alebo De-
zider Tóth, připadne iní.30 V Specifikovaní kres-
by možno v slovenskej kresbe sedemdesiatych
rokov vytvořit niekofko prehladných modelov,
ktoré ulahčia orientovanie sa v nej (uvádzam
ich na závěr štúdie).