Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 66
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0178
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
66

ne poznačených sociálnou vlnou nastupujúcou
aj v ostatných európskych krajinách, túto vý-
vojová etapu přeskočila. Okrem toho aj pri rie-
šení zásadných formových výrazových prostried-
kov, adekvátně vyjadrujúcich nový obsah, bola
už vo svojom zrode poznačená európskymi umě-
leckými smermi. Od začiatku ibolo jej dominant-
ným tematickým okruhom městské prostredie
a okruh otázok, ktorý v tomto období nadobudol
medzinárodný charakter. Obdobné ideové a ob-
sahové momenty nachádzame aj v grafických
dielach iných krajin Európy. Sociálně vyjadre-
nie skutočnosti v našej grafickej tvorbě teda
nebolo spâté s vidieckym žánrom, ba navýše
v slovenskéj grafike sa ani výrazné nepřej avilo
úsilie o „národný charakter“.
Už predvojnové grafické diela akoby anticipo-
vali hlavnú vývoj ovú líniu, neskoršie charakte-
rizujúcu dvadsiate roky.2 Inšpirácia ludovým
uměním, dědinskými motívmi prebiehala súbež-
ne so sociálnou vlnou až v diele E. Fullu (grafi-
ky z rokov 1922—1923). K riešeniu polarity me-
dzi vidieckym a městským tematickým okruhom
dochádza v slovenskej grafickej tvorbě až v ro-
koch 1929—1930, kedy si grafici začínajú všímat
javy predtým jestvujúce v mestskom ako aj v
dedinskom prostředí (Fulla, Weiner-Král, Ga-
landa). V nejednom případe však je tento feno-
mén ovplyvnený ideovo-obsahovými a formový-
mi aspektmi, už vyriešenými v ich maliarskej
tvorbě.
II
Každý výtvarný přejav je vyjádřením urči-
tého pocitu, zviditelněním myšlienok, teda ,,ex-
presiou“, ktorá je viac alebo menej extrémnym
subjektivným zážitkom. Preto pre definíciu poj-
mu expresionizmus si musíme určit isté krité-
riá a hranice.
Spoločnou črtou expresionistických diel je
prekročenie výrazu, opúšťanie klasických kanó-
nov, využitie prvkov deformácie a nadsádzky
neraz až k hranici únosnosti. Rúcanie tradičných
formových prvkov a vytváranie nových, ktoré
by napomáhali vyjádřit změněné obsahové za-
meranie výtvarných diel, ekvivalentně novému
kriticko-emfatickému chápaniu světa.

Pod vplyvom premien spoločenských podmie-
nok pozměnila sa i samotná definícia expresio-
nizmu. Pri jeho zrode povodně spolupósobili ro-
mantizmus, symbolizmus a v neposlednom rade
aj mystické videnie světa. Expresionizmus vzni-
kol ako pocit krizového stavu a ako pocit straty
seba samého; od začiatku vlastně znázorňoval
blížiaci sa koniec meštiackeho života a světa.3
Mnohí súčasníci však viděli tento fenomén kri-
tickejšie, predovšetkým preto, že ho posudzovali
z určitého časového odstupu. Carl Einstein vi-
dei v pojme expresionizmus „lačné a prázdné
slovo“, Kasimir Edschmid hovořil o „slově po-
chybovačného formulovania“, v cítění expresio-
nistov rozoznával skór želanie si inej reality,
videi v „bytí-jestvovaní vefkú víziu“: „Celý
priestor expresionistických umelcov je vízia.
Umelec nevidí, pozerá sa. Nerozpráva, přežívá.
Nedává znovu, ale vytvára. Neberie, hladá. Nie
je tu už reťaž skutočnosti: fabriky, domy, cho-
roba, kurvy, křik a hlad. Jestvuje o tom vízia.
Skutočnosti majú význam len potial’, pokial’ za
nimi existuje iný zmysel a pojem.“4
Expresionistický umelec sa 1’ahko strácal v pa-
teticko-superlativistickej exlamácii; Jean Ba-
zaine neskór poznamenává, že expresionista nie
je revolucionář, „ale len revoltujúci, ktorý sa
na svete chce mstif, pre ktorého je však svět
nezměnitelný.“5
Expresionizmus azda zo všetkých prúdov mo-
derného umenia najviac poznačili dějinné zvra-
ty, vojny a revolúcie. Bol očitým svedkom roz-
porov člověka so svojím prostředím.6
Povojnovú slovenskú grafickú tvorbu, najmä
diela sociálno-kritického zamerania, značné ov-
plyvnil výtvarný výraz umelcov skupin Die
Brücke a Der blaue Reiter.7 Táto orientácia sa
nezdá mimoriadnou, ak si prezrieme zachovaný
grafický materiál z rokov před prvou světovou
vojnou. V grafických listoch8 tohto obdobia zre-
telne vystupuje do popredia snaha nadväzovaf
na nemecký romantizmus a Jugendstil, najma
vplyv grafických diel Carla Molla, spoluzaklada-
telů viedenskej „Secession“. V dvadsiatych ro-
koch zosilnelo prenikanie německého a rakúske-
ho expresionizmu, ktorého výrazové prostriedky
vhodné napomáhali vytvořit obraz sociálně i psy-
chicky vyhraněného člověka doby. V obsahovom
loading ...