68

navždy znemožnila veïa uměleckých plánov,
mnohí umělci sa odmlčali. Kritické a priame
reagovanie na vojnu, ako ho poznáme zo ski-
cárov E. Halásza-Hradila, L. Medňanského, K.
Μ. Lehotského či J. Alexyho, v grafickej tvorbě
nenachádzame. Na zobrazenie dósledkov vojny
sa zamerala grafika až po prvej světověj vojně.
Na podněty súdobého politického diania odpo-
vedali skór maliari, ale najma básnici a prozaici.
Predovšetkým spisovatelia pociťovali potřebu
literárneho časopisu jednoznačné socialistickéj
orientácie12. Příspěvky, ktoré zodpovedali po es-
tetické j stránke vtedajším požiadavkám prole-
társkej kultúry, prinášalo Mladé Slovensko. V po-
lovici dvadsiatych rokov sa dovršila prvá fáza
tzv. proletárskej slovenskej tvorby založením
přílohy Proletárska nedel’a v Pravdě chudoby
(1924) a časopisu DAV (1924). Právě v ňom sa
začínali zjavovať prvé grafiky reaguj úce na spo-
ločenské dianie (Μ. Galanda, E. Fulla)13.
Výtvarný život sa po skončení prvej světověj
vojny — s výnimkou Košic — hněď nerozprúdil.
Změněné poměry vyvolali počiatočnú bezrad-
nost. Ani po roku 1918 nebolo na Slovensku
kultúrne centrum, ktoré by sústreďovalo váčši-
nu výtvarných umelcov a utvořilo tak podmien-
ky pre ich ideovo-umelecké zjednotenie. Po roku
1918 došlo vo výtvarnom dianí k vnútornej di-
ferenciácii, najmä politickej. Celkové začlene-
nie sa do štruktúry nášho společenského života
znamenalo vyznávat rozličné filozofické, po-
litické a etické koncepcie, ktoré formovali tema-
tickú a obsahovú náplň výtvarných diel.
Úsilia o moderné umenie sociálnej a expre-
sívnej tendencie sa prejavili už začiatkom dvad-
siatych rokov. Od založenia skupiny DAV do-
chádzalo k úzkej spolupráci medzi spisovatefmi,
výtvarníkmi a divadelnými pracovníkmi. Vznik-
li tak předpoklady pre zrod umeleckej avantgar-
dy, ktorá programovo překonávala kultúrnu izo-
láciu Slovenska. Robotnícke hnutie, aktivně pó-
sobenie Komunistickej strany Československa
i spolupráca niektorých umelcov s 1’avicovými
skupinami (DAV) pósobili na umělecké názory
mnohých výtvarníkův. Obsahové zameranie, naj-
mä grafikov, súviselo s celkovou spoločenskou
situáciou, kde do popredia vystupoval národ-
nostný pocit.

Významné centrum povojnovej grafickej
tvorby sa vytvořilo v Košiciach, kde sa v ro-
koch 1918—1920 sústredilo niekolko pokrokovo
orientovaných umelcov: Eudovít Kassák, Fran-
tišek Foltýn, Konstantin Bauer, Oskar Ember,
Benedikt Baja. Po páde Maďarskej komúny sem
prišiel aj Eugen Krön, ktorý ovplyvnil revoluč-
nými myšlienkami svojich blízkých spolupra-
covníkův Gejzu Schillera a Alexandra Bortnyi-
ka,14 a ktorého kresliarskou školou prešiel aj
Koloman Sokol a Július Jakoby.
Košické centrum sa stává dominantným oh-
niskům můdernej slovenskej grafickej tvorby.10
Nie sú to len politické činitele, dané vytvoře-
ním Slovenskej republiky rád a vyhraněné ná-
rodnostně hladiská, prejavujúce sa predovšet-
kým na východnom Slovensku, ale najmä tried-
ny aspekt súvisiaci s vysťahovalectvom, biedou
a nezamestnanosťou, tak naliehavými právě na
východe Slovenska. To vplývalo na vznik nových
motivických okruhov a na změnu estetickej a fi-
lozofickej orientácie, ktorá sa v grafike košické-
ho okruhu diferencované uplatňovala. Roku
1919 prichádza do Košic aj dr. Josef Polák,
budúci riaditeï Východoslovenského múzea.
V priebehu dvadsiatych rokov vytvára z tohto
múzea významné středisko uměleckého života.
Připomeňme si len celý rad výstav světověj
grafiky, medzi nimi aj německých expresio-
nistov a českej moderny, ktoré sa realizovali vo
Východoslovenskou! múzeu do roku 1938. Tak-
isto v jeho miestnostiach umožnil dr. Polák
Kronovi otvoriť si súkromnú večernú kresliar-
sku školu.
Lepty Gejzu Angyala zobrazujúce jednodu-
chých robotníkov, či diela Ladislava Treskoňa a
Viktora Hermélyho motivované postavami žo-
brákov a žobrajúcich dětí vytvořili spolu s dieta-
mi umelcov košického okruhu základ sociálnej
grafiky na Slovensku.
Pozrime sa však na celkový obraz našej
grafickej produkcie do roku 1938 so zamera-
ním na sociálnokritické a expresívne tenden-
cie. Pripomenieme si zároveň i postupné na-
rastanie estetických premien, prekonávanie sta-
rých formotvorných prvkov, ale hlavně rozšíre-
nie obsahových aspektov diela.
Kameňotlačiarske pokusy Martina Benku