Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 70
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0182
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
70


4. Mikuláš Galanda: Sama. Z cyklu Láska v meste,
litografia, 1924. Foto A. Červená.
vozníci, farebný dřevořez, 1937; Pri pletení, fa-
rebný dřevořez, 1938).
V Zátiší (kolorovaná litografia, 1930) výtvar-
ný samoznak konkretizuje představové asociá-
cie zapojením dětských hračiek; istý kontrast
reálných a imaginatívnych zložiek umelec znejas-
ňuje humornými prvkami. Kompozície nado-
búdajú charakter hry, ešte detskej, kým v Dra-
kovi (kolorovaná litografia. 1930) a Mesiaci
(kolorovaná litografia, 1930) už intelektuálněj.
Rytmus Fullovho výtvarného systému dospěl
k elementárnej skratke, ktorá vyjadřovala kon-
krétné významy.
V grafických listoch Na dedinskom dvore
a Požehnanie statku (kolorované litografie, 1930)
sa už prejavil určitý symptom narušenia harmo-
nie dědinského života, čo viedlo k tvarovému
rozpojeniu prirodzených celkov. Tento přístup
pokračuje ako nová konfigurácia architektonic-

kých prvkov s postupným prenikaním civilizač-
ných prvkov (grafické listy z rokov 1938—1940).
Sociálně aspekty města si výtvarné všímá
Mikuláš Galanda. S jeho grafickým cyklom
Láska v vneste (litografia, 1924) prichádza do
slovenskej grafickej tvorby téma technickou
civilizáciou poznačeného člověka a najmá posta-
venie ženy ako obete doby. Popři skúmaní kom-
pozičných možností moderného výtvarného vý-
razu vniesol do jednotlivých významových
štruktúr diela presnú analýzu duševných stavov
člověka. Odlišnost pojmovej asociácie využíval
v tematickom okruhu městského i dědinského
prostredia. Bol to právě Galanda, ktorý dósled-
nejšie riešil polaritu vidieckeho a městského
(Matka v predsieni, dřevoryt, 1925; Oráč, dřevo-
ryt, okolo 1925).
Začiatkom tridsiatych rokov vzniká súbor mo-
notypií Zoltána Palugyaya, v ktorých nájdeme
ešte ozvěny prvej světověj vojny, najmá v motí-
voch chudobných podhorských chalup a dreveníc
so sociálnym podtextom. Rovnako jeho zátišia
prezrádzajú pocity žial’u (Květy, monotypía,
1930; Váza s květinami, monotypia, okolo 1930).
Protiklad medzi přírodou a sociálnou biedou
vložil do svojho grafického diela Dezider Milly.
Po absolvovaní pražských štúdií odchádza v ro-
ku 1934 na vojenská prezenčnú službu, počas
ktorej mal možnosť overiť si štetec a tuš na lito-
grafickom kameni. Vznikajú série litografií
s obsahovo-významovým zameraním, typickým
aj pre jeho nasledujúcu grafická tvorbu.
Okrem sociálně motivovaných grafik vytvára
lyrické litografie ako Ležiaci ženský akt v kra-
jině a V záhradě (obidve z roku 1934).
Osobité postavenie v rokoch 1918—1938
zaujíma grafické dielo Imricha Weinera-Krála.
Vplyv pokrokových myšlienok poznamenal nie-
len umelcov boj proti fašistickému nebezpečiu,
ale prejavil sa i v sociálněj orientácii jeho tvor-
by, v expresívnom a kritickom podtexte jednot-
livých tematických okruhov. Poetická reč jeho
symbolov a metafor, modifikujáca vidiecke
i městské motivy, zostáva dóležitým filozofic-
kým impulzom pri riešení postavenia člověka.
V náčrte grafickej tvorby do roku 1938 třeba
spomenúť ešte dalších umelcov. Ich názorová
vyhranenosť sa však v tomto období markant-
loading ...