Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 82
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0194
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
82

V hlavných rysoch sa tieto dve základné názorové
diferencie dajú aplikovat aj na slovenských grafikov
dvadsiatych rokov, ktorí .tvořili alebo vyrástli v ko-
šickom centre, a tých grafikov, ktorí pôsobili mimo
něho.
8Bližšie pozři grafická zbierku Galérie hl. města SSR
Bratislavy.
9 Do Ciech prinášajú expresionizmus najma členovia
generácie Osmy, ktorých dve výstavy v rokoch 1907
a 1908 sa svojím zameraním hlásili k odrazu němec-
kého. expresionizmu. Vývin tam ovplyvnila aj velká
pražská výstava Edvarda Muncha v roku 1905. V ro-
koch 1912 a 1913 zorganizoval Vincenc Kramář česká
účasť na medzinárodnej prehliadke světových avant-
gárd v Kolíne nad Rýnom. Podněty pre rozvoj ex-
presionizmu bolí teda v Cechách dost prenikavé.
«PETRÄNSKY, E.: Zoltán Palugyay. Bratislava 1974,
is. 17.
11Pridřžam sa definície expresívnej tendencie Μ. Mic-
ka. MÍCKO, Μ.: Expresionizmus. Praha 1969, s. 10.
12 Bližšie pozři články L. Novomeského v Literatáre
a revolúcii. Medzi proletárskou poéziou a poetizmom
1922—1928. Bratislava 1977; Literatára a revolácia.
Nové snahy o proletársku literatáru 1929—1934. Bra-
tislava 1978.
13 V nasej umenovednej spisbe bývá často táto spolu-
práca přeceňovaná. Fullov vklad do časopisu DAV
sa redukuje v podstatě na dva výrazné grafické
sprievody k básňam L. Novomeského- Romboid a
J. Poničana Som. Významné však spolupracoval
s DAV-om Μ. Galanda, ktorý, popři viacerých ilu-
stráciách a grafikách, po prvý raz právě na strán-
kách tohto- časopisu uveřejňuje aj grafický cyklus
Láska v meiste. V prvom čísle z roku 1926 prináša
D. Okáli tiež hodnotenie Galandovej tvorby, ako naj-
užšieho spolupracovníka DAV-u.
14 Alexander Bortnyik vefmi ázko spolupracoval s Lu-
doví tom Kassákom, čo podstatné ovplyvnilo jeho
grafická tvorbu po roku 1921, výrazné poznamena-
ná konstruktivistickými tendenciami. Ich vzájomné
priatelstvo' sa upevnilo najma v čase spolupráce na
významnom avantgardnom časopise MA, na ktorého
stránkách sa objavovali závažné články o modernom
umění, predovšetkým o· Bauhause a sávekom umě-
ní SSSR. Časopis bol v ■ Košiciach rozšířený v Kró-
novom okruhu prostredníctvom Ivana Eudvigoviča
Mácu.
15 Význam Košic ako střediska modernej grafickej tvor-
by trvá až do druhej polovice dvadsiatych rokov,
kedy sa situácia začína měnit a aktivita sa presúva
do Bratislavy, kde v roku 1928 vzniká SUR. V apríli
1928 odchádza z Košic E. Krón a žije v Taliansku,
v tom istom roku zomiera K. Bauer. V rokoch 1926—
1932 je ešte K. Sokol v grafickej špeciálke Μ. Šva-
binského a T. F. Šimona. Od roku 1932 začína So-
kol viac cestovat mimo, naše územie, pri svojich
návštěvách do vlasti však ostává vačšinou v Prahe.

Viacerí umělci sa už ku grafickej tvorbě nevrátia
(J. Jakoby), práce v tejto oblasti sá ohraničené u O.
Embera a B. Baju rokmi 1922—1924 a G. Schillere
1922—1923. V roku 1924 odchádza do Paríža aj F.
Foltýn, A. Bortnyik častejšie zostáva vo Viedni a
Budapešti, E. Kassák popři pobytoch vo Viedni má-
vá přednášky na ŠUR v Bratislavě. S E. Kassákom
je spojená aj myšlienka užšej spolupráce s grafický-
mi dielňami Bauhausu vo Weimare (činné v rokoch
1919—1925 pod vedením L. Feiningera). Zamýšlaný
kontakt, ktorý sa z dosial nezistených příčin neusku-
tečnil, sávisel so spo-luprácou na štvrtom slovanskom
grafickom albume.
18 V slovenskej grafickej tvorbě dvadsiatych rokov sa
nestretávame s kombináciou náročnějších grafických
postupov, ani s experimentmi s farbou. Ojedinělými
sá len farebné lepty L. Treskoňa z rokov 1919—1921,
kto-ré riešia aj problém stavby obrazové,j plochy a
áčinnost jednoduchých geometricky pósobiaeich tva-
rov, teda problematiku, ktorá domyslí a dorieši E.
Fulla začiatkom tridsiatych rokov.
17 K. Vaculík charakterizoval táto tvorbu slovami: „E.
Krón si programovo všímal organizmus města hlav-
ně zo sociologickej stránky. Upátala ho· predovšet-
kým bizarná malebnost najchudobnějších štvrtí na
mestskej periférii, zaujímavý a pitoreskný, ale smut-
ný rytmus domčekov a chatrčí prir-aďovaných k sebe
pozoruhodnou logikou additívnej skladby. Kreslí ne-
hostinné prostredie robotníckych chaláp v okolí to-
várenských objektov alebo podivuhodný tok křivo-
lakých uličiek s ošúchanými, rozbitými plotmi a na-
kloněnými plynovými lampami. Občas ho zaujme
malebná skladba městského zákutia, ktorého- nepra-
videlné členenie je kde-tu přerušené polozhnitými
dřevenými zábradiiami či mostom.“ VACULÍK, K. :
Slovenské umenie v boji o dnešok. Bratislava 1959,
s. 32.
18 Motiv města prináša ako prvý do našej grafickej
tvorby K. Kováry-Kačmarik v roku 1911, avšak bez
sociálneho zamerania.
19 „Sociálně rozjatrený pohl’ad a preciťovanie problé-
mov doby sa tu stalo od dvadsiatych rokov přibliž-
né do polovice tridsiatych rokov nielenže novým,
ale do istej miery prevládajúcim predmetom ume-
leckej výpovede. V tom je Specifický přínos výcho-
doslovenského výtvarného· prejavu do nášho celo-
národného umenia v období dvadsiatych a tridsia-
tych rokov.“ SAUCIN, L·.: Výtvarné umenie na vý-
chodnom Slovensku 1918—1938. Košice 1964, s. 38.
20 K. Bauer pravidelné Vystavoval s poslucháčmi školy
E. Krona v priebehu rokov 1922—1927. Na svojej
prvej individuálnej výstave v Košiciach roku 1928
vystavoval aj kresby a litografie. Grafické dielo je
dnes známe z fotoreprodukcií, ojedinělé grafiky sá
v sákromnom majetku v Košiciach.
21 „llažisko Jakobyho diela je na jednej straně v roz-
víjaní zážitku města, najmá predmestia a jeho oby-
loading ...