Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 85
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0197
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
85

K problematike rozvoj a ranej grafickej
tvorby Vincenta Hložníka
EVA TROJANOVÁ

Po razantnom nástupe zakladatelův modernej
slovenskej grafiky Sokola, Fullu a Galandu
v dvadsiatych rokoch strácajú jej dějiny počia-
točné tempo svojho rozvoja. Nasledujúca ge-
nerácia nepreberá vývinovú inciatívu v tejto
oblasti, nereaguje na tvořivé impulzy, čím vlast-
ně počiatočný slubný rozlet grafiky vzápátí
stagnuje. Pochopitelné a logicky sa natíska otáz-
ka, prečo je tomu tak. Zjednodušenou odpove-
ďou by mohlo byť, že generácia, vstupujúca do
nášho výtvarného umenia v priebehu tridsiatych
rokov (tzv. Generácia 1909) má zmyslovejší vzťah
k světu, čo sa v maïbe prejavuje vytratením
linie a převahou maliarskej hmoty.
Druhá polovica štyridsiatych rokov sa však
znova stává silným obdobím v rozvoji modernej
slovenskej grafiky ·— akýmsi oneskoreným nad-
viazaním na program zakladatefov. Medzivojnová
generácia, ktorá sa zapája v tomto období do
výtvarného diania, napriek tomu, že má s pred-
chádzajúcou mnohé styčné miesta, nadväzuje
dóslednejšie na modernu. V tvorbě tejto gene-
rácie hrá dóležitú úlohu kresba, línia, racionál-
na a konštruktívna výstavba obrazového pries-
toru a hfadanie syntetického tvaru. Sú to zá-
kladné předpoklady, ktoré logicky vedú k inten-
zívnejšiemu rozvojů grafickej tvorby. Pramení
z nich grafická orientácia mnohých umelcov
tejto generácie: Hložníka, Dubaya, Zmetáka,
Chrněla, Klímu atď. Teda až v polovici štyrid-
siatych rokov sa vytvára kontinuita programu,
nastoleného Fullom, Galandom, Sokolom. Za
najvýraznejšiu a najsilnejšiu grafická osobnost
tohoto obdobia bývá — nie neprávom — pova-
žovaný Ernest Zmeták, ktorého tvorba sa dává

do súvislosti s tvorbou Fullovou. Dubayov ly-
rický výraz má východisko v diele Mikuláša Ga-
landu a napokon Hložník preberá odkaz Kolo-
mana Sokola.1
Ak sa pozrieme podrobnejšie na Hložníkovu
grafická tvorbu zo štyridsiatych rokov, budeme
nútení korigovat stereotyp zaužívaných 'vývi-
nových linii a připustit rozšírenie ich hraníc. Zdá
sa, že prvý dal Hložníkovu tvorbu do súvislosti
so Sokolom K. Vaculík a vzápátí J. Cincík, čo
sa neskôr všeobecne akceptovalo, napriek tomu,
že už v tom čase sa názory o tom rozchádzali:
„Oboch spája vela spoločných znakov, no nie
tak výtvarných, skorej osobných, 1’udských. Spo-
lečná im je dispozícia ku kresebnému a grafic-
kému prejavu a niekofko zhodných črt v tema-
tike. V tom ostatnom sa od seba diametrálně
délia.“2 Neskôr v Hložníkovej monografii Ma-
tuštík pripúšťa nadviazanie na myšlienkový od-
kaz Sokola, ale „třeba mu překonat obdobie gra-
fických začiatkov“.3 Ak by sme expresívnosť
výrazu považovali za dostačujúci znak, resp. dó-
vod na vytvorenie vývinových kontinuitných
vzťahov, potom by sme bez ťažkostí našli pří-
buznost s ranými drevorezmi Μ. Galandu.
Pokým doteraz uvádzané vztahy Hložníka
k Sokolovi vychádzajú skór zo všeobecnej a ni-
jako nekonkretizovanej příbuznosti výtvarného
prejavu (Vaculík, Cincík), ďalšie analýzy v tom-
to smere sa snažia o doloženie konkrétným ma-
teriálům. Ako lapidárny příklad sa uvádza gra-
fický list Koncentrák (dřevoryt, 1946), ktorého
„Expresívna tvarová štylizácia postáv pripome-
nie Sokola“.4 Považujeme za potřebné pripo-
menúť, že je to zo štyridsiatych rokov jeden
loading ...