DOI Artikel:
Trojanová, Eva: K problematike rozvoja ranej grafickej tvorby Vincenta Hložníka
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0199
87
Napriek tomu, že sa teda v plnej miete při-
znává Hložníkovi výnimočný kresliarsky a gra-
fický talent, jeho prvá samostatná výstava gra-
fiky13 bola přijatá skór rozpačito. K. Vaculík
v recenzii výstavy celkovo kladné hodnotí Hlož-
níkovu tvorbu, k samostatnej výstave sa však
stavia zdržanlivo.14 Podobné článok Μ. Várossa
sice kvalifikuje výstavu ako „úspěšný pokus
osviežiť toto u nás málo a přitom velmi náročné
pěstované výtvarné odvetvie“, ale z výtvarného
hfadiska jej vyčítá „vypočítavú dekoratívnosť“.13
Ani neskoršie práce, syntetizujúce vývin slo-
venskej grafiky, nedoceňovali rané obdobie roz-
voja Hložníkovej grafickej tvorby. Várossov prí-
spevok k tejto problematike nemohol mať ešte
dostatočný časový odstup na objektivnější po-
hl’ad, preto sa problematiky štyridsiatych rokov
dotýká len všeobecne.16 Podstatnejšia je Ma-
tuštíkova štúdia,17 ktorá konstatuje rozmach gra-
fickej tvorby okolo roku 1948, avšak v porovnaní
s hodnotením tvorby Dubaya, Zmetáka, Szabóa
a dalších ešte nevenuje Hložníkovej grafike to-
hoto obdobia patričnú pozornosť, naopak, ob-
javuje uňho samoúčelné dekorativně tendencie.
Zásadnejšie sa Hložníkových drevorezov zo šty-
ridsiatych rokov dotýká Matuštík v ďalšej svo-
jej štúdii,18 kde podává celkovú charakteristiku
tejto tvorby a vyzdvihuje najmá skutočnosť, že
Hložník objavil pre slovenskú grafiku expre-
sívnosť Picassovej predvojnovej tvorby. Dospie-
va potom k jednotrannému názoru, že „Po pát-
nástich rokoch stává sa opáť problém Picassov
jednou z ústredných otázok slovenskej grafiky,
pravda nie už v zmysle Galandovej lyriky, ale
s hfadaním dramatickej možnosti, ako to odpo-
vedá povahe Hložníkovho talentu“.19 Třeba však
zdórazniť, že problém „Picasso“ bol sice objav-
ným problémom Hložníkovej grafiky, rozhodne
ho však nemožno zovšeobecniť na slovenskú gra-
fiku vóbec. Příklad Picassa má svoj význam
predovšetkým v maliarskej časti medzivojnovej
generácie. U Hložníka sa ozývá nielen v grafic-
kej a maliarskej tvorbě, ale aj v sochárskej tvor-
bě, ktorej sa věnoval v rokoch 1947—48.20 Ostat-
ná slovenská grafika na tento Hložnikov pod-
nět nereagovala. Napokon Hlaváčkova práca21
podává v syntetizujúcej podobě známe poznat-
ky o slovenskej grafike a jej ciel’om nie je hl’a-
danie nových súvislostí. Casť o Hložníkovej gra-
fickej tvorbě sa preto pochopitelné opiera o jej
spracovanie v monografii.
Hložníkova intenzívnejšia raná grafická čin-
nost začína roku 1946, kulminuje v drevorezoch
v rokoch 1947—1948 a doznieva v linorezoch ro-
kov 1948—1949.22 Rozsahem je táto tvorba znač-
ná a podnes nie je známa v celej šírke. Katalog
prvej grafickej výstavy uvádza štyridsať listov,
v skutečnosti však Hložník vyřezal dobré výše
stovky dřevených štočkov, z ktorých velká váč-
šina zostala nevytlačená. Možnosti tlačit v povoj-
nových časoch grafiku neboli prakticky nijaké.23
Napriek tomu, že táto tvorba vznikala v ne-
vefkom časovom rozpátí, jej výtvarné stvárne-
nie je značné diferencované, s charakteristický-
mi štýlovými znakmi. Výrazným spoločným prv-
kom Hložníkovej grafickej tvorby je expresívny
dynamizmus výrazu. Zázemie Hložníkovej ex-
presívnosti tvoria dva odlišné pramene, čo po-
tom v následnosti vytvára v zásadě dve charak-
teristické polohy jeho grafickej tvorby: v pr-
vom rade je to už spomínaný vztah k Picassovej
predvojnovej tvorbě a v druhom rade výrazná
vazba na nemecký expresionizmus představova-
ný najmá grafikou Noldeho. Tento druhý vztah
je priamy, bez sprostredkujúcej úlohy Fullu či
Zmetáka. Hložník vytvára skór istý druh ana-
logie v nadváznosti na tradíciu vo vztahu s Ful-
lom. Pokým Fulla sa inspiruje kubistickým
obdobím Picassa a z německého expresionizmu
je mu najbližší predovšetkým racionálny Fei-
ninger, Hložníkovi sú bližšie expresívne zložky
obidvoch zdrojov. Nemecký expresionizmus však
je v tomto případe spoločným menovatelom pre
Hložníkovu grafiku štyridsiatych rokov a Ful-
lovu tvorbu konca tridsiatych rokov. Priamy
vztah Hložník-Fulla sa objaví až v linoleorezoch
okolo roku 1949.
Fullova grafická tvorba konca tridsiatych ro-
kov dokládá, že právě on objavil pre slovenskú
grafiku tak přitažlivý příklad expresívnosti Nol-
deho. Pokým Zmeták pokračuje vo Fullovej
reakcii jej dovršením v zmysle „zmalebňovania“
dřevořezového rukopisu využíváním štruktúro-
vania plochy drobnými škvrnami a ploškami
a zracionálnením výrazu, paralelná Hložníkova
reakcia sa vyhýba uvážlivej korekcii Fullovej
Napriek tomu, že sa teda v plnej miete při-
znává Hložníkovi výnimočný kresliarsky a gra-
fický talent, jeho prvá samostatná výstava gra-
fiky13 bola přijatá skór rozpačito. K. Vaculík
v recenzii výstavy celkovo kladné hodnotí Hlož-
níkovu tvorbu, k samostatnej výstave sa však
stavia zdržanlivo.14 Podobné článok Μ. Várossa
sice kvalifikuje výstavu ako „úspěšný pokus
osviežiť toto u nás málo a přitom velmi náročné
pěstované výtvarné odvetvie“, ale z výtvarného
hfadiska jej vyčítá „vypočítavú dekoratívnosť“.13
Ani neskoršie práce, syntetizujúce vývin slo-
venskej grafiky, nedoceňovali rané obdobie roz-
voja Hložníkovej grafickej tvorby. Várossov prí-
spevok k tejto problematike nemohol mať ešte
dostatočný časový odstup na objektivnější po-
hl’ad, preto sa problematiky štyridsiatych rokov
dotýká len všeobecne.16 Podstatnejšia je Ma-
tuštíkova štúdia,17 ktorá konstatuje rozmach gra-
fickej tvorby okolo roku 1948, avšak v porovnaní
s hodnotením tvorby Dubaya, Zmetáka, Szabóa
a dalších ešte nevenuje Hložníkovej grafike to-
hoto obdobia patričnú pozornosť, naopak, ob-
javuje uňho samoúčelné dekorativně tendencie.
Zásadnejšie sa Hložníkových drevorezov zo šty-
ridsiatych rokov dotýká Matuštík v ďalšej svo-
jej štúdii,18 kde podává celkovú charakteristiku
tejto tvorby a vyzdvihuje najmá skutočnosť, že
Hložník objavil pre slovenskú grafiku expre-
sívnosť Picassovej predvojnovej tvorby. Dospie-
va potom k jednotrannému názoru, že „Po pát-
nástich rokoch stává sa opáť problém Picassov
jednou z ústredných otázok slovenskej grafiky,
pravda nie už v zmysle Galandovej lyriky, ale
s hfadaním dramatickej možnosti, ako to odpo-
vedá povahe Hložníkovho talentu“.19 Třeba však
zdórazniť, že problém „Picasso“ bol sice objav-
ným problémom Hložníkovej grafiky, rozhodne
ho však nemožno zovšeobecniť na slovenskú gra-
fiku vóbec. Příklad Picassa má svoj význam
predovšetkým v maliarskej časti medzivojnovej
generácie. U Hložníka sa ozývá nielen v grafic-
kej a maliarskej tvorbě, ale aj v sochárskej tvor-
bě, ktorej sa věnoval v rokoch 1947—48.20 Ostat-
ná slovenská grafika na tento Hložnikov pod-
nět nereagovala. Napokon Hlaváčkova práca21
podává v syntetizujúcej podobě známe poznat-
ky o slovenskej grafike a jej ciel’om nie je hl’a-
danie nových súvislostí. Casť o Hložníkovej gra-
fickej tvorbě sa preto pochopitelné opiera o jej
spracovanie v monografii.
Hložníkova intenzívnejšia raná grafická čin-
nost začína roku 1946, kulminuje v drevorezoch
v rokoch 1947—1948 a doznieva v linorezoch ro-
kov 1948—1949.22 Rozsahem je táto tvorba znač-
ná a podnes nie je známa v celej šírke. Katalog
prvej grafickej výstavy uvádza štyridsať listov,
v skutečnosti však Hložník vyřezal dobré výše
stovky dřevených štočkov, z ktorých velká váč-
šina zostala nevytlačená. Možnosti tlačit v povoj-
nových časoch grafiku neboli prakticky nijaké.23
Napriek tomu, že táto tvorba vznikala v ne-
vefkom časovom rozpátí, jej výtvarné stvárne-
nie je značné diferencované, s charakteristický-
mi štýlovými znakmi. Výrazným spoločným prv-
kom Hložníkovej grafickej tvorby je expresívny
dynamizmus výrazu. Zázemie Hložníkovej ex-
presívnosti tvoria dva odlišné pramene, čo po-
tom v následnosti vytvára v zásadě dve charak-
teristické polohy jeho grafickej tvorby: v pr-
vom rade je to už spomínaný vztah k Picassovej
predvojnovej tvorbě a v druhom rade výrazná
vazba na nemecký expresionizmus představova-
ný najmá grafikou Noldeho. Tento druhý vztah
je priamy, bez sprostredkujúcej úlohy Fullu či
Zmetáka. Hložník vytvára skór istý druh ana-
logie v nadváznosti na tradíciu vo vztahu s Ful-
lom. Pokým Fulla sa inspiruje kubistickým
obdobím Picassa a z německého expresionizmu
je mu najbližší predovšetkým racionálny Fei-
ninger, Hložníkovi sú bližšie expresívne zložky
obidvoch zdrojov. Nemecký expresionizmus však
je v tomto případe spoločným menovatelom pre
Hložníkovu grafiku štyridsiatych rokov a Ful-
lovu tvorbu konca tridsiatych rokov. Priamy
vztah Hložník-Fulla sa objaví až v linoleorezoch
okolo roku 1949.
Fullova grafická tvorba konca tridsiatych ro-
kov dokládá, že právě on objavil pre slovenskú
grafiku tak přitažlivý příklad expresívnosti Nol-
deho. Pokým Zmeták pokračuje vo Fullovej
reakcii jej dovršením v zmysle „zmalebňovania“
dřevořezového rukopisu využíváním štruktúro-
vania plochy drobnými škvrnami a ploškami
a zracionálnením výrazu, paralelná Hložníkova
reakcia sa vyhýba uvážlivej korekcii Fullovej