DOI Artikel:
Komora, Gerhard: Fenomén knihy: (príspevok k chápaniu knihy ako výtvarného diela)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0212
100
! Umělecké řemesla
Spracúvali sa predovšetkým ozdobné předměty a šperky z granulovaného
zlata alebo drahých kovov kombinovaných s farebným emailom. Drobné
umělecké předměty sa vyrábali aj z kostí a dřeva. Rozvinuté bolo aj
spracovanie skla.
/ ROMÁNSKY SLOH
S rozpadom Rímskej říše zanikla aj jej vyspělá kultura. V krajinách
západnej Európy, ktoré patřili římskému panstvu, začína přibližné v 10.
storocí vznikať románsky sloh, ktorý má pomenovanie od města Roma.
Sírenie a upevňovanie křesťanstva si vymítilo vytvořit“ vhodné stavby prc
liturgické účely.
/ Architektura
je nositelkou charakteristických znakov románského slohu, v ktorom sa
prejavuje najma prvotnost“ stavby, článkovanie priestoru a dósledná
proporčná viazanosť. Stená je masívna, stávaná z kameňa, ktorý bol
neskór starostlivé opracovaný. Otvory na okná boli malé. Hlavné
architektonické články tvořili:
— klenby — valené a křížové,
— štíp — driek mai oblý, osemhranný alebo skrutkovitý. Hlavica mala
kubický tvar, dolu zagufatený. Mala tiež tvar kalichovitý, pokrytý
stylizovaným lupeňom a fantastickými živočišnými tvarmi,
— ablúk — bol polkruhový charakteristický pre románsky sloh, často sa
používal v združenej podobě, najma na okná, ktoré dělili stípiky,
— parlai — čelný vchod bol v hornej časti polkruhový, spočiatku
jednoduchý, ncskorŠie vyplněný archivoltami (kruhové pásy). Polkru-
hové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou.
Typické stavby románského slohu boli:
— rotundy - ncveíké stavby kruhovitého půdorysu,
— jednoladbvé kostelíky obdížnikového tvaru, ukončené apsidou, tvořili
najrozžírenejŠí typ vidieckych kostolov,
— baziliky — trojloďové kostoly s hlavnou loďou vyvýšenou a s dvorná
vežami.
Najznámejšie pamiatky sú rotunda sv. Kríža a sv. Martina v Prahe, kostol
sv. Juraja na pražskom hrade, kostol v Nitře, chrám sv. Víta v Prahe,
bazilika v Bíne, v Hronskom Beňadiku, chrám v Kolíne nad Rýnom, dóm
v Modene. Svetskó architektúru tvořili hrady, hradby, výnimocne aj
domy.
DĚJINY U.MENIA
Románsky
sloh
1. Učebnica Dějiny umenia, vyd. SPN, typografická úprava Karol Rosmány, 1979-1980. Foto K. Sedlák.
teda poukázat na niektoré súvislosti pósobenia
knihy v procese vizuálnej komunikácie.
Ako literárně dielo je kniha prostriedkom sty-
ku medzi 1’učfmi, nástrojom masovej informácie.
Je výrazom úsilia spisovatefa vyslovit sa k otáz-
kám existencie světa a Tudského bytia literár-
nym dielom, komponovaným ako písomné zde-
lenie s určitou koštruktívnou formou, ktorá sa
stává vnímatelnou a manipulovatelnou zkonkre-
tizováním v procese vydavatel’sko-polygrafickej
činnosti, kde v osobitéj, tvorivo-umeleckej sfé-
ře přijímá na seba výtvarnú podobu. V kontakte
s človekom pósobí kniha špecifickou syntézou
ideových a sémantických vlastností textovej in-
formácie s charakteristickými výtvarno-mate-
riálovými vlastnosťami ako přejav transformo-
vania vnútornej idey do vonkajšieho „obrazu“
knihy. V úzkom sprostredkovanom spojení ab-
straktnej ludskej myšlienky s konkrétným
hmotným artefaktom, v zachytení nevypoveda-
telného typografikou, ktorá „hovoří“ — v tom
je možné pochopit zázrak „věčnosti“ knihy
a zmysel jej existencie.
Kniha má za sebou dlhý, strukturálně diferen-
covaný vývoj, stimulovaný vývojom 1’udskej
! Umělecké řemesla
Spracúvali sa predovšetkým ozdobné předměty a šperky z granulovaného
zlata alebo drahých kovov kombinovaných s farebným emailom. Drobné
umělecké předměty sa vyrábali aj z kostí a dřeva. Rozvinuté bolo aj
spracovanie skla.
/ ROMÁNSKY SLOH
S rozpadom Rímskej říše zanikla aj jej vyspělá kultura. V krajinách
západnej Európy, ktoré patřili římskému panstvu, začína přibližné v 10.
storocí vznikať románsky sloh, ktorý má pomenovanie od města Roma.
Sírenie a upevňovanie křesťanstva si vymítilo vytvořit“ vhodné stavby prc
liturgické účely.
/ Architektura
je nositelkou charakteristických znakov románského slohu, v ktorom sa
prejavuje najma prvotnost“ stavby, článkovanie priestoru a dósledná
proporčná viazanosť. Stená je masívna, stávaná z kameňa, ktorý bol
neskór starostlivé opracovaný. Otvory na okná boli malé. Hlavné
architektonické články tvořili:
— klenby — valené a křížové,
— štíp — driek mai oblý, osemhranný alebo skrutkovitý. Hlavica mala
kubický tvar, dolu zagufatený. Mala tiež tvar kalichovitý, pokrytý
stylizovaným lupeňom a fantastickými živočišnými tvarmi,
— ablúk — bol polkruhový charakteristický pre románsky sloh, často sa
používal v združenej podobě, najma na okná, ktoré dělili stípiky,
— parlai — čelný vchod bol v hornej časti polkruhový, spočiatku
jednoduchý, ncskorŠie vyplněný archivoltami (kruhové pásy). Polkru-
hové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou.
Typické stavby románského slohu boli:
— rotundy - ncveíké stavby kruhovitého půdorysu,
— jednoladbvé kostelíky obdížnikového tvaru, ukončené apsidou, tvořili
najrozžírenejŠí typ vidieckych kostolov,
— baziliky — trojloďové kostoly s hlavnou loďou vyvýšenou a s dvorná
vežami.
Najznámejšie pamiatky sú rotunda sv. Kríža a sv. Martina v Prahe, kostol
sv. Juraja na pražskom hrade, kostol v Nitře, chrám sv. Víta v Prahe,
bazilika v Bíne, v Hronskom Beňadiku, chrám v Kolíne nad Rýnom, dóm
v Modene. Svetskó architektúru tvořili hrady, hradby, výnimocne aj
domy.
DĚJINY U.MENIA
Románsky
sloh
1. Učebnica Dějiny umenia, vyd. SPN, typografická úprava Karol Rosmány, 1979-1980. Foto K. Sedlák.
teda poukázat na niektoré súvislosti pósobenia
knihy v procese vizuálnej komunikácie.
Ako literárně dielo je kniha prostriedkom sty-
ku medzi 1’učfmi, nástrojom masovej informácie.
Je výrazom úsilia spisovatefa vyslovit sa k otáz-
kám existencie světa a Tudského bytia literár-
nym dielom, komponovaným ako písomné zde-
lenie s určitou koštruktívnou formou, ktorá sa
stává vnímatelnou a manipulovatelnou zkonkre-
tizováním v procese vydavatel’sko-polygrafickej
činnosti, kde v osobitéj, tvorivo-umeleckej sfé-
ře přijímá na seba výtvarnú podobu. V kontakte
s človekom pósobí kniha špecifickou syntézou
ideových a sémantických vlastností textovej in-
formácie s charakteristickými výtvarno-mate-
riálovými vlastnosťami ako přejav transformo-
vania vnútornej idey do vonkajšieho „obrazu“
knihy. V úzkom sprostredkovanom spojení ab-
straktnej ludskej myšlienky s konkrétným
hmotným artefaktom, v zachytení nevypoveda-
telného typografikou, ktorá „hovoří“ — v tom
je možné pochopit zázrak „věčnosti“ knihy
a zmysel jej existencie.
Kniha má za sebou dlhý, strukturálně diferen-
covaný vývoj, stimulovaný vývojom 1’udskej