DOI article:
Komora, Gerhard: Fenomén knihy: (príspevok k chápaniu knihy ako výtvarného diela)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0214
102
3. Ján Křižík: Obálka z edície Retro, vyd. Slovenský
spisovatel’, 1981. Foto J. Křižík.
splneniu ďalšej požiadavky: pósobiť estetickým
dojmom. A právě kultivovaným zvládnutím pro-
porci! jednotlivých formotvorných komponen-
tov knihy sa podporuje proces estetizácie pri
čítaní. Základné momenty ovplyvňujúce pocho-
penie systému znakového osvojenia si „fyzic-
kého“ priestoru knihy ako potencionálneho vý-
razu duchovnéj jednoty literárneho obsahu die-
la a jeho materiálnej formy musíme hïadaf
v súvislostiach dnešného vzťahu člověka a kni-
hy ako vzťahu percipienta a artefaktu. Kom-
plexný pohlad na tieto otázky třeba potom
vnútorne špecifikovať podlá jednotlivých žán-
rov, ktoré majú svoje zvláštnosti nielen v typo-
grafickom členení textu, ale vóbec v celkovej
výtvarno-kompozičnej skladbě.
Kniha v procese vizuálnej komunikácie ako
prvotvornom a móžbyť i nechcenom kontakte
so subjektom, keď badaf len jej vonkajšie
ikonické znaky, základné verbálné významy a
topologické konstanty, pósobí ako sebestačné,
samostatné výtvarno-literárne dielo, vydefujú-
ce sa z okolitého prostredia iných knih a zá-
roveň zaraďujúce sa do něho svojím umělec-
kým charakterom a výtvarno-technickým spra-
covaním. V tomto kontexte pósobí kniha ako
umělecký prostriedok komunikácie najprv v ro-
vině objektívnej, univerzálnej intencie (t. j.
v obchode, regáloch, za výkladem) všade tam,
kde funguje vedfa ostatných publikácií róznych
vydavatel’stiev a žánrov. Tu sú jej výtvarné
momenty směrodatné pre kultúrnosť obchodu,
výkladnej skrine, knižného pultu i pre pripú-
tanie pozornosti okoloidúceho.
Princip vizuálneho odlíšenia sa tu vytvára
individuálnym autorským prístupom každého
knižného výtvarného „konstruktéra“2, ktorý
daný sujet transponuje výtvarno-typografickým
spósobom do róznych podob knihy. Tento prin-
cip je determinovaný aj systémovou projektá-
ciou vydavatelského aparátu a určitou ideovou,
estetickou, výtvarnou i technologickou koncep-
ciou. Uvedené javy a súvislosti, viažúce sa bez-
prostředné s konkretizáciou vzťahu medzi per-
cipientom a výtvarným dielom bez psychických
momentov v širšom zornom uhle, poskytujú
charakteristický výtvarný obraz — profil kaž-
dého vydavatelstva ako celku i výtvarnej dife-
renciácie jednotlivých častí edičnej produkcie,
ktorú předkládá knižný obchod. Kniha sa
v týchto momentoch aktivně zaraduje do pest-
rej mozaiky grafiky vizuálnych komunikácií
a je tu významným optickým fenoménom, do-
tvárajúcim naše prostredie. Ide tu o určitý prvý
stupeň komunikácie, kedy sa z náhodného
chodca mobilizáciou takých aktivit ako akt vol-
by, skúsenosť či zameranie člověka stává záu-
jemca a neskór percipient, ktorý preniká do
významovej štruktúry diela a snaží sa podïa
svojich čitatelských dispozícií dešifrovat zmysel
diela. Na tomto prvom stupni vplýva na nás
architektonika, tvar a velkost knižného bloku,
3. Ján Křižík: Obálka z edície Retro, vyd. Slovenský
spisovatel’, 1981. Foto J. Křižík.
splneniu ďalšej požiadavky: pósobiť estetickým
dojmom. A právě kultivovaným zvládnutím pro-
porci! jednotlivých formotvorných komponen-
tov knihy sa podporuje proces estetizácie pri
čítaní. Základné momenty ovplyvňujúce pocho-
penie systému znakového osvojenia si „fyzic-
kého“ priestoru knihy ako potencionálneho vý-
razu duchovnéj jednoty literárneho obsahu die-
la a jeho materiálnej formy musíme hïadaf
v súvislostiach dnešného vzťahu člověka a kni-
hy ako vzťahu percipienta a artefaktu. Kom-
plexný pohlad na tieto otázky třeba potom
vnútorne špecifikovať podlá jednotlivých žán-
rov, ktoré majú svoje zvláštnosti nielen v typo-
grafickom členení textu, ale vóbec v celkovej
výtvarno-kompozičnej skladbě.
Kniha v procese vizuálnej komunikácie ako
prvotvornom a móžbyť i nechcenom kontakte
so subjektom, keď badaf len jej vonkajšie
ikonické znaky, základné verbálné významy a
topologické konstanty, pósobí ako sebestačné,
samostatné výtvarno-literárne dielo, vydefujú-
ce sa z okolitého prostredia iných knih a zá-
roveň zaraďujúce sa do něho svojím umělec-
kým charakterom a výtvarno-technickým spra-
covaním. V tomto kontexte pósobí kniha ako
umělecký prostriedok komunikácie najprv v ro-
vině objektívnej, univerzálnej intencie (t. j.
v obchode, regáloch, za výkladem) všade tam,
kde funguje vedfa ostatných publikácií róznych
vydavatel’stiev a žánrov. Tu sú jej výtvarné
momenty směrodatné pre kultúrnosť obchodu,
výkladnej skrine, knižného pultu i pre pripú-
tanie pozornosti okoloidúceho.
Princip vizuálneho odlíšenia sa tu vytvára
individuálnym autorským prístupom každého
knižného výtvarného „konstruktéra“2, ktorý
daný sujet transponuje výtvarno-typografickým
spósobom do róznych podob knihy. Tento prin-
cip je determinovaný aj systémovou projektá-
ciou vydavatelského aparátu a určitou ideovou,
estetickou, výtvarnou i technologickou koncep-
ciou. Uvedené javy a súvislosti, viažúce sa bez-
prostředné s konkretizáciou vzťahu medzi per-
cipientom a výtvarným dielom bez psychických
momentov v širšom zornom uhle, poskytujú
charakteristický výtvarný obraz — profil kaž-
dého vydavatelstva ako celku i výtvarnej dife-
renciácie jednotlivých častí edičnej produkcie,
ktorú předkládá knižný obchod. Kniha sa
v týchto momentoch aktivně zaraduje do pest-
rej mozaiky grafiky vizuálnych komunikácií
a je tu významným optickým fenoménom, do-
tvárajúcim naše prostredie. Ide tu o určitý prvý
stupeň komunikácie, kedy sa z náhodného
chodca mobilizáciou takých aktivit ako akt vol-
by, skúsenosť či zameranie člověka stává záu-
jemca a neskór percipient, ktorý preniká do
významovej štruktúry diela a snaží sa podïa
svojich čitatelských dispozícií dešifrovat zmysel
diela. Na tomto prvom stupni vplýva na nás
architektonika, tvar a velkost knižného bloku,