Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

63

Sociálně a expresívne tendencie slovenskej
grafiky 1911—1944
DAGMAR SRNENSKÁ

Na přelome 19. a 20. storočia prechádzalo Slo-
vensko do novej vývinovej etapy podmienenej
spoločenskými procesmi, ktoré sa odrazili aj
v kultúrnom dianí. V dósledku národnostného

útlaku pozorný-
v tomto obdol Ξ.
— co
samostatnost.
Slovensko, 1 -
kontaktu s nov Ξ
s čoraz váčšou -
lozoficko-názo: Ξ
rozvoj om robe E
skutočnosť poc Ξ" o
ločenských, ta -
javoch sympa Ξ-
zaznievali aj ' Ξ-21
všetkého, čo η Ξ.
ciálnu štruktú = co
vým a starýn Ξ
krajných pólo« = N
tuácia bola ov< Ξ
Na Slovensl -
— (O
trieda. Nepreč -
lebo váčšina ="
, . , J — Lfl
vrstiev, ale uz =—
si uvědomit, . =-
slovenského k Ξ_1
medzi národn -
buržoáznymi a Ξ m
V súvislosti -
týkali predvo: Ξ w

Ξ E


grafická tvorba odlišný formálny výraz podmie-
nený intenzivnějším vzťahom ku skutočnosti.
Už vtedy sa objavujú začiatky moderného pre-
javu a náznaky niektorých motívov, ktoré sa
stali dominantnými v dvadsiatych a tridsiatych
rokoch. Grafika si začala všímat závažné problé-
my, ktoré měnili realistický obraz městského ži-
vota: sociálně rozpory a rozpoloženie jednotli-
vých vrstiev obyvatelstva, problematiku vysťa-
hovalectva a alkoholizmu. Ideovo-obsahová o-
rientácia mnohých diel sa však pohybovala len
na rozhraní dokumentárnosti. Súvekí umělci so-
ciálnu skutočnosť zaznamenávali, ale bez hlbšej
ideovej motivácie a bližšieho skúmania reálnej
podstaty. Pri porovnaní s dielami súdobých spi-
sovatelův — kritických realistov, ktorí vystupo-
vali ako sudcovia sociálnej nespravedlivosti (Ta-
jovský, Nádaši-Jégé, Podjavorinská, Slančíková-
-Timrava), móžeme konštatovať, že v literatúre
sa národný i sociálny charakter tvorby prejavil
očividnejšie. Ovefa intenzívnejšie sa pociťovala
zviazanosť so životom, zretelne jšie sa v ich tvor-
bě odrážali boje o národně ideály.
Začiatky novodobého grafického prejavu na
Slovensku bolí v mnohom poznačené novými
názormi európskeho výtvarného umenia. V ob-
dobí před prvou světovou vojnou a po nej uměl-
ci začali chápat skutočnosť z odlišných filozo-
fických aspektov. Člověk sa im javil, podobné
ako antropologům, v novom svetle, totalita světa
a vztah jedinca k nej sa dostávali do iných ná-
zorových polôh a měnili vžitú představu o har-
monii spoločenstva. Vnútorná jednota člověka