DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Račekova, Jarmila: Sklo v monumentálno-dekoratívnej tvorbe na Slovensku v rokoch 1948-1973
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0158
70
J. Alexy, farebná vitráž vo vestibule PKO v Bratislavě, 1956. Foto J. Račeková
vitráže ako celku znemožňuj ú představené štípy
v interiéri. Kompozícia je obsahovo nezjedno-
tená (kombinuje figurálně epické výjavy, osla-
vuj úce víťazstvo socialistických ideí, s ornamen-
tálnymi symbolmi divadelného umenia). Výjavy
sú radené do plánov. Detaily návrhu, v skle
nerealizovatelné, riešia sa dodatočne malbou.10
V druhej polovici pätdesiatych rokov sa obja-
vilo súčasne u viacerých autorov hladanie vý-
tvarných prostriedkov, ktoré by boli adekvátně
technologii mozaikovej kompozície zo skla. Pre-
javilo sa najma eliminováním priestorotvorných
prvkov v kompozícii, postupným obmedzovaním
domalovávaného detailu a snahou o využitie
konštrukčného prvku pre výtvarný záměr.
Plošnú kompozíciu a eliminovanie priestoro-
vých prvkov prinášajú v klasickej vitráži na
Slovensku v období pätdesiatych rokov dvaja
autoři — Robert Dúbravec a František Král’.
Chyby prvých iluzívno-priestorových riešení11
korigovala sčasti už výzdoba staničného vesti-
bulu v Žiline, realizovaná v rokoch 1955—1956,
kde sa autoři obmedzili na plytké dekorativně
pozadie a vylúčili detail v prospěch monumen-
tality celku. Vo vitráži Venčenie v budově
ONV v Kysuckom Novom Meste z roku 1957
František Král celkom vypustil priestorotvorné
prvky, čím získal pre vitráž typický plošný
rozvrh.
Příbuzným názorovým vývinom přešla váčši-
na autorov v období druhej polovice pätdesia-
tych rokov, keď sa dostávali do povedomia umel-
cov zásady rešpektovania zvláštností jednotli-
vých druhov monumentálno-dekoratívneho pre-
javu. V oblasti klasickej vitráže — dokladajú to
práce od začiatku šesťdesiatych rokov — sa po-
stupné presadzovali základné zákonitosti monu-
mentálneho rozvrhu.
J. Alexy, farebná vitráž vo vestibule PKO v Bratislavě, 1956. Foto J. Račeková
vitráže ako celku znemožňuj ú představené štípy
v interiéri. Kompozícia je obsahovo nezjedno-
tená (kombinuje figurálně epické výjavy, osla-
vuj úce víťazstvo socialistických ideí, s ornamen-
tálnymi symbolmi divadelného umenia). Výjavy
sú radené do plánov. Detaily návrhu, v skle
nerealizovatelné, riešia sa dodatočne malbou.10
V druhej polovici pätdesiatych rokov sa obja-
vilo súčasne u viacerých autorov hladanie vý-
tvarných prostriedkov, ktoré by boli adekvátně
technologii mozaikovej kompozície zo skla. Pre-
javilo sa najma eliminováním priestorotvorných
prvkov v kompozícii, postupným obmedzovaním
domalovávaného detailu a snahou o využitie
konštrukčného prvku pre výtvarný záměr.
Plošnú kompozíciu a eliminovanie priestoro-
vých prvkov prinášajú v klasickej vitráži na
Slovensku v období pätdesiatych rokov dvaja
autoři — Robert Dúbravec a František Král’.
Chyby prvých iluzívno-priestorových riešení11
korigovala sčasti už výzdoba staničného vesti-
bulu v Žiline, realizovaná v rokoch 1955—1956,
kde sa autoři obmedzili na plytké dekorativně
pozadie a vylúčili detail v prospěch monumen-
tality celku. Vo vitráži Venčenie v budově
ONV v Kysuckom Novom Meste z roku 1957
František Král celkom vypustil priestorotvorné
prvky, čím získal pre vitráž typický plošný
rozvrh.
Příbuzným názorovým vývinom přešla váčši-
na autorov v období druhej polovice pätdesia-
tych rokov, keď sa dostávali do povedomia umel-
cov zásady rešpektovania zvláštností jednotli-
vých druhov monumentálno-dekoratívneho pre-
javu. V oblasti klasickej vitráže — dokladajú to
práce od začiatku šesťdesiatych rokov — sa po-
stupné presadzovali základné zákonitosti monu-
mentálneho rozvrhu.